Atlantická cirkulácia môže skolabovať s oveľa vyššou pravdepodobnosťou, než sa doteraz predpokladalo

Nová vedecká štúdia prináša znepokojujúce zistenia o jednom z najdôležitejších oceánskych prúdových systémov na Zemi. Atlantická meridionálna prevrstvovacia cirkulácia (AMOC) by podľa výskumníkov mohla do konca 21. storočia skolabovať s výrazne vyššou pravdepodobnosťou, než doposiaľ naznačovali klimatické modely.

Čo je AMOC a prečo na ňom záleží?

AMOC funguje ako obrovský „dopravný pás" v Atlantickom oceáne. Prenáša teplú vodu z tropických oblastí smerom k Európe a Arktíde, kde sa voda ochladzuje, klesá do hĺbky a vracia späť na juh. Práve vďaka tomuto systému má Európa výrazne miernejšie podnebie, ako by zodpovedalo jej zemepisnej šírke — teplejšie zimy aj umiernenejšie letá. V súčasnosti je AMOC v najslabšom stave za posledných 1 600 rokov.

Čo odhalila nová štúdia?

Výskum publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Science Advances porovnal reálne oceánografické pozorovacie dáta s existujúcimi klimatickými modelmi. Výsledky sú znepokojujúce: modely, ktoré sa najviac zhodujú so skutočnosťou, predpovedajú do roku 2100 spomalenie AMOC o 42 až 58 percent, čo by s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k jeho úplnému kolapsu.

Doterajšie modely sa v predpovediach značne rozchádzali — niektoré neočakávali žiadne ďalšie spomalenie, iné naopak predpovedali spomalenie až o 65 percent. Nová metodika porovnávania s reálnymi dátami výrazne zúžila mieru neistoty, no výsledok je žiaľ smerodajný pre najhoršie scenáre.

Čo spôsobuje oslabovanie cirkulácie?

Za postupným oslabovaním AMOC stojí niekoľko vzájomne prepojených procesov:

• Rýchle otepľovanie Arktídy — mení teplotné gradienty potrebné pre fungovanie prúdu

• Zvýšené zrážky — prinášajú do oceánu väčšie množstvá sladkej vody

• Topenie grónského ľadovca — masívny prísun sladkej vody znižuje hustotu morskej vody, čím bráni jej klesaniu a oslabuje celý prúdový systém

Aké by boli dôsledky kolapsu?

Kolaps AMOC by mal globálne následky, Európu by však zasiahol obzvlášť tvrdo:

• Extrémne studené zimy a silné letné suchá na európskom kontinente

Vedci zdôrazňujú, že kolaps by nenastal zo dňa na deň — išlo by o proces trvajúci celé storočie. Skutočné nebezpečenstvo však predstavuje takzvaný bod zlomu: prahová hodnota, po prekročení ktorej by sa proces stal nezvratným a nedal by sa zastaviť žiadnymi opatreniami. Podľa Stefana Rahmstorfa, jedného z popredných odborníkov na AMOC, by tento bod zlomu mohol nastať už v polovici tohto storočia.

Záver

Nová štúdia opäť zdôrazňuje, že boj proti globálnemu otepľovaniu nie je dôležitý len kvôli rekordným teplotám. Klimatický systém Zeme obsahuje prvky schopné nezvratných zmien, ktoré by mohli zásadne a trvalo prerobiť podmienky života na celej planéte. Znižovanie emisií skleníkových plynov zostáva kľúčovým nástrojom na oddialenie — alebo v lepšom prípade zabránenie — takýchto scenárov.

Zdroje: idokep.hu, science.org