Dažďová voda zo sudov a nádrží nemusí byť taká čistá, ako vyzerá

Austrálska štúdia odhalila v domácich nádržiach na dažďovú vodu stopy baktérií spôsobujúcich otravy aj zvýšené množstvo niektorých kovov. Väčšina skúmaných domácností pritom túto vodu pije.

Zachytávanie dažďovej vody je lacný a ekologický spôsob, ako šetriť vodou. Voda, ktorá padá z neba, je relatívne čistá, no kým doputuje do nádrže, prejde po streche, cez odkvapy a zvody. Po ceste môže nabrať lístie, prach, trus vtákov a spolu s nimi aj mikroorganizmy či kovy. Nový výskum z Austrálie ukazuje, že tieto riziká nie sú len teoretické.

Sto nádrží pod lupou

Výskumníci pod vedením Miry Cooperovej z Adelaide University spolupracovali s kolegami z Flinders University, agentúry CSIRO a univerzity UNSW. Od mája 2024 do januára 2026 odobrali vzorky zo sto domácich nádrží v Adelaide a v okolitých kopcoch Adelaide Hills. Takmer všetky domácnosti (97) navyše vyplnili dotazník o tom, na čo vodu používajú. Ukázalo sa, že dve tretiny z nich (67 %) ju pijú a varia s ňou, keďže najmä v kopcovitých oblastiach je nádrž často hlavným zdrojom vody.

Výsledky štúdie publikoval odborný časopis Journal of Environmental Management.

Baktérie, ktoré sa bežne spájajú s otravami

Vedci pátrali po DNA štyroch druhov baktérií. Tri z nich sú známe pôvodcami tráviacich ťažkostí, ktoré ľudovo nazývame otrava jedlom. Kampylobaktera našli v 13 nádržiach, salmonelu v 10 a shigelu v 3. Tieto baktérie sa do vody dostávajú najčastejšie cez trus zvierat.

Štvrtá baktéria, Pseudomonas aeruginosa, sa vyskytla v 12 nádržiach. Na rozdiel od predchádzajúcich nepochádza z trusu, ale darí sa jej v slizkom povlaku (biofilme) na stenách mokrých potrubí a nádrží. Nebezpečná je predovšetkým pre ľudí s oslabenou imunitou.

V ôsmich nádržiach sa našlo viac druhov naraz. Aj v nádržiach 65 domácností, ktoré vodu pijú, sa objavili všetky štyri baktérie, najčastejšie salmonela (9 %) a pseudomonáda (8 %).

Rozhoduje materiál nádrže

Tím zmeral aj 27 stopových prvkov. Vo vzorkách niekoľkých nádrží boli prekročené zdravotné limity pre kadmium (4 % nádrží), železo (3 %), mangán (2 %), olovo a arzén (po 1 %). V jedinom prípade nadlimitného olova bola hodnota takmer trojnásobne vyššia, ako povoľuje austrálsky limit.

Najväčší vplyv na obsah kovov mal materiál samotnej nádrže. Domácnosti s kovovou nádržou mali približne 3,6-krát vyššiu pravdepodobnosť zvýšených hodnôt než tie s plastovou. Kovové nádrže bývajú z pozinkovanej ocele a ich povrchová vrstva môže pri starnutí uvoľňovať zinok aj ďalšie kovy.

Solárne panely a holuby: hypotéza sa nepotvrdila

Výskumníci pôvodne podozrievali strešné solárne panely, ktoré má 62 % sledovaných domácností. Priestor pod panelmi je teplý a chránený, a preto láka holuby, ktorých trus potom dážď splachuje do odkvapov. Prvé výsledky tomu naozaj nasvedčovali. Keď však vedci zohľadnili materiál nádrže, obraz sa otočil: domácnosti so solárnymi panelmi mali dokonca asi o 74 % nižšiu šancu na zvýšené hodnoty kovov.

Autori zdôrazňujú, že tento výsledok nevedia vysvetliť a v žiadnom prípade neznamená, že panely vodu čistia. Domy s panelmi a bez nich sa môžu líšiť aj vekom strechy, materiálom odkvapov či starostlivosťou, čo štúdia nesledovala. Vtáky na streche navyše spomenuli len tri domácnosti.

Údržba sa oplatí

Približne 56 % domácností uviedlo, že systém pravidelne udržiava, najčastejšie čistením zvodov. Strechy a odkvapy čistí oveľa menej ľudí. Nádrže, o ktoré sa nikto nikdy nestaral, obsahovali viac kovov, zatiaľ čo samotné vypúšťanie nádrže s nižšími hodnotami nesúviselo. Takmer 40 % nádrží obsahovalo toľko organického materiálu (lístia, nečistôt, trusu), že by mohol živiť rast baktérií.

Hlavný autor štúdie Craig Williams preto zdôrazňuje, že pravidelná údržba je kľúčová, pretože nahromadené nečistoty zo strechy priamo ovplyvňujú kvalitu vody.

Čo štúdia nedokazuje

Treba zdôrazniť dôležité obmedzenie: vedci analyzovali DNA baktérií, nie živé kultúry. DNA mŕtvej bunky sa v teste zobrazí rovnako ako DNA živej, takže nie je jasné, aká časť nájdených baktérií by skutočne mohla spôsobiť infekciu. Pre úplnosť autori prepočítali aj najhorší možný scenár, v ktorom by boli všetky baktérie živé. V takom prípade by človek, ktorý denne vypije zhruba liter vody, prijal dávku výrazne presahujúcu množstvo potrebné na vznik infekcie.

Vzorky sa odoberali priamo z nádrže, teda pred prípadným domácim filtrom, a každá nádrž bola testovaná len raz, bez ohľadu na to, kedy pršalo. Vírusy ani parazity, ako sú giardie či kryptosporídie, sa nesledovali. Otvorenou otázkou zostáva aj to, či zvýšený obsah kovov nepodporuje v nádržiach šírenie génov antibiotickej rezistencie.

Cooperová upozorňuje, že zistenia neznamenajú, že ľudia pijúci vodu z nádrže automaticky ochorejú. Poukazujú však na potenciálne riziká, ktorým treba venovať viac pozornosti. Ďalšia štúdia by preto mala zisťovať, čo v nádržiach naozaj žije, a porovnať vzorky pred dažďom a po ňom.

Prečo je to dôležité aj u nás

Podľa Williamsa bude význam dažďovej vody so zmenou klímy rásť. Platí to aj pre Slovensko, kde čoraz viac domácností zachytáva dažďovú vodu, hoci väčšinou na polievanie záhrady či splachovanie. Ak ju však chcete používať na pitie alebo varenie, odporúča sa pravidelne čistiť strechu, odkvapy aj nádrž, zvážiť vhodný materiál nádrže a vodu filtrovať alebo dezinfikovať. Kvalitu je rozumné overiť laboratórnym rozborom. Opatrnosť je na mieste najmä v domácnostiach, kde žijú ľudia s oslabenou imunitou.

Zdroj: Earth.com, „Household rainwater tanks can contain hidden health hazards“ (27. 9. 2026); pôvodná štúdia: Journal of Environmental Management, doi:10.1016/j.jenvman.2026.130884