El Niño sa stretáva s Indickooceánskym dipólom. Meteorológ popisuje dôsledky

V Tichom oceáne rýchlo silnie El Niño, ktoré by sa počas tejto jesene malo stať vôbec najsilnejším vo známej histórii. Súčasne prebieha zaujímavá zmena o niekoľko tisíc kilometrov západnejšie, v Indickom oceáne. Tam sa rozvíja kladná fáza takzvaného Indickooceánskeho dipólu. A súbeh týchto dvoch javov môže v nasledujúcich mesiacoch výrazne ovplyvniť počasie od Austrálie cez Indiu a východnú Afriku až po vzdialenejšie časti sveta.

El Niño je z oboch javov výrazne známejšie. Vzniká pri výraznom otepľovaní vôd v strednej a východnej časti rovníkového Pacifiku a je spojené aj so zmenami pasátov a tropickej atmosférickej cirkulácie. Je takmer isté, že tohtoročné El Niño pretrvá cez zimu až do začiatku roka 2027.

Indickooceánsky dipól, skrátene IOD, funguje do istej miery podobne ako El Niño, hoci jeho mechanizmus nie je totožný. Aj tu sa mení nielen teplota oceánu, ale aj prúdenie v tropickej atmosfére nad oceánom a v jeho okolí.

Rozhodujúci pre vznik IOD je rozdiel teploty povrchu oceánu medzi jeho západnou časťou pri východnej Afrike a východnou časťou pri Indonézii. Pri kladnej fáze IOD býva západná časť relatívne teplejšia a ľahšie sa tam vytvára konvekcia s vydatnými zrážkami, ktoré ovplyvňujú aj východ kontinentu, zatiaľ čo nad Indonéziou a okolím býva zrážok menej, čo často vedie k nástupu sucha v juhovýchodnej Ázii a Austrálii.

Za zmienku stojí aj fakt, že približne tretina pozitívnych udalostí IOD je vynútená El Niñom, ktoré sa objavuje neskôr v lete – teda v podobnom čase, ako je to tento rok.

Počas uplynulého leta bol IOD neutrálny alebo na hranici neutrálnej a kladnej fázy. Teraz modely výrazne preferujú prechod do kladnej fázy. Pre druhú polovicu jesene očakávajú hodnotu indexu IOD okolo plus 0,9 stupňa Celzia, pričom kladná fáza by mala pretrvať až do konca tohto roka.

Sucho v Indonézii, povodne v Afrike

Zaujímavé je, že oba javy nie sú úplne nezávislé. El Niño môže prostredníctvom zmien atmosférickej cirkulácie prispievať k vzniku kladného IOD. Preto sa aj pomerne často vyskytujú súčasne. Neznamená to však, že sa ich účinky všade jednoducho sčítajú. V niektorých oblastiach sa môžu vzájomne zosilňovať, inde sa naopak navzájom potláčajú.

Práve táto interakcia teraz vystupuje do popredia vzhľadom na výraznosť tohtoročného El Niña. Najvýraznejšie dôsledky možno očakávať v tropických oblastiach okolo oboch oceánov. El Niño zvyčajne podporuje suchšie podmienky v Indonézii a Austrálii, a rovnakým smerom pôsobí aj kladný IOD. Kombinácia oboch javov preto môže zvýšiť nebezpečenstvo sucha a požiarov najmä v Indonézii, Malajzii a častiach Austrálie. Práve Indonéziu už niekoľko týždňov sužujú rozsiahle lesné požiare a dym z nich ohrozuje aj obyvateľov okolitých krajín.

Poznámka: Hoci sa v médiách vzhľadom na silu tohtoročného El Niña často používa termín „super El Niño“, WMO klasifikuje javy ENSO iba ako slabé, mierne, silné alebo veľmi silné. Termín „super El Niño“ tak nie je súčasťou oficiálnej klasifikácie WMO.

Opačná situácia môže nastať vo východnej Afrike. Teplejší západný Indický oceán pri kladnom IOD podporuje prísun vlhkosti a môže zvýšiť pravdepodobnosť vydatných zrážok napríklad v Keni, Somálsku či Tanzánii. Silný kladný IOD v minulosti v tejto oblasti prispel aj k rozsiahlym povodniam. A rovnakým smerom v tejto časti sveta pôsobí aj El Niño. Sezónne modely sa napokon zhodujú v očakávaní nadpriemerných zrážok v spomínaných krajinách, a navyše aj v častiach Etiópie.

Obzvlášť zaujímavá je situácia v Indii. El Niño sa tam obvykle spája s oslabením letného monzúnu. Tohtoročný monzún bol už značne nepravidelný a najmä v júli a auguste vykazoval zrážkový deficit. Napriek tomu sú aj septembrové zrážky dôležité pre úrodu najmä ryže, kukurice, sóje či bavlny. Kladný IOD dokáže negatívny vplyv El Niña na indický monzún čiastočne kompenzovať tým, že do oblasti indického subkontinentu podporuje prísun vlhkosti a udržanie zrážkovej činnosti aj v neskorej fáze monzúnu.

Nejde však o jednoduché pravidlo a výsledok závisí od intenzity, načasovania aj presného priestorového usporiadania oboch javov. Práve to ukazuje jednu z dôležitých vlastností diaľkových klimatických väzieb – presné kombinované dôsledky na indický subkontinent možno len ťažko predvídať. Je to dané tým, že zrážky počas indického letného monzúnu ovplyvňuje množstvo vzájomne pôsobiacich procesov, z ktorých ENSO a IOD predstavujú len časť. Monzúnové zrážky navyše silne určuje aj vnútorná variabilita, interakcie medzi pevninou a atmosférou, vplyv Himalájí a Tibetskej náhornej plošiny, Maddenova–Julianova oscilácia a ďalšie regionálne procesy.

Pre Európu je situácia ešte komplikovanejšia. Samotný vplyv El Niña je tu totiž oveľa slabší než napríklad v Austrálii alebo Južnej Amerike. Signál sa k nám prenáša prostredníctvom reťazca zmien v atmosférickej cirkulácii a jeho podoba závisí aj od ročného obdobia či stavu polárneho víru a severného Atlantiku. Indickooceánsky dipól môže tento reťazec ďalej modifikovať. Preto zo súčasnej kombinácie El Niña a IOD nemožno jednoducho vyvodiť, že Slovensko či strednú Európu čaká napríklad teplá alebo studená zima – hoci podľa sezónnych modelov zostáva preferencia skôr pri teplejšej zime.

(Spracované podľa článku ČT24: „El Niño se potká s Indickooceánským dipólem. Meteorolog popisuje důsledky", autori Michal Žák a Tomáš Karlík, 11. 9. 2026.)