Slovensko sužuje extrémne sucho: postihnutých je už takmer 60 % územia

Podľa najnovších údajov portálu intersucho.sk, ktorý prevádzkuje Ústav výzkumu globální změny AV ČR v spolupráci so SHMÚ, sa Slovensko aktuálne nachádza v jednej z najzávažnejších epizód sucha za posledné obdobie. Situácia zodpovedá stavu k nedeli 9. augusta 2026, pričom údaje zachytávajú vývoj za predchádzajúci týždeň.

Extrémne sucho takmer na dvoch tretinách krajiny

Extrémne sucho aktuálne zasahuje približne 59 % územia Slovenska, najmä juhozápadnú a západnú časť krajiny a južné oblasti stredného a východného Slovenska. Sucho rôznej intenzity je pritom badateľné prakticky na celom území štátu.

Obzvlášť kriticky vyzerá situácia z pohľadu nasýtenia pôdy: relatívne nasýtenie klesá pod hranicu 10 % na celom západnom Slovensku a miestami aj na juhu stredného a východného Slovenska, pričom pod hranicou 50 % sa nachádza viac ako 90 % územia krajiny.

Pokiaľ ide o deficit pôdnej vlahy, najhoršie je na tom krajný východ Slovenska: na Zamagurí a Orave dosahuje deficit vlahy hodnoty od -80 do -100 mm, zatiaľ čo na väčšine ostatného územia sa pohybuje v rozmedzí -20 až -80 mm.

Sucho preniká aj do hlbších pôdnych vrstiev

Znepokojujúce je najmä to, že sucho už nie je len povrchovým javom. V povrchovej vrstve pôdy je výrazné až extrémne sucho zaznamenané na juhu a juhozápade krajiny, pričom extrémne sucho je najrozšírenejšie na Záhorí, Podunajsku, Považí a Ponitrí.

Horšie je to však v hlbších vrstvách pôdy, kde sa situácia dlhodobo nezlepšuje – výrazné až extrémne sucho tu pretrváva už dlhší čas a postihuje približne 80 % územia Slovenska. To naznačuje, že ide o dlhodobý, kumulatívny problém, ktorý sa nedá vyriešiť jednou vydatnejšou búrkou.

Extrémne teplo a nerovnomerné zrážky

Uplynulý týždeň priniesol síce miestami zrážky, tie však boli veľmi nerovnomerne rozložené. Najviac zrážok, 70 až 100 mm, spadlo v oblasti Bukovských vrchov, zatiaľ čo na väčšine Podunajskej nížiny a v Turčianskej kotline zrážky prakticky chýbali úplne. Na veľkej časti Trenčianskeho a Žilinského kraja, v západnej časti Banskobystrického kraja, ako aj na Záhorí, Šariši a Dolnom Zemplíne spadlo do 5 mm zrážok.

K prehlbovaniu sucha prispeli aj extrémne teploty. Najvyššia nameraná teplota vzduchu dosiahla vo štvrtok približne 42 °C lokálne na Honte. Vysoké teploty sa podpísali aj na intenzívnom výpare vody z pôdy: týždenná suma výparu bola najvyššia, okolo 52 mm, na Záhorí a v okolí Bratislavy, čo v porovnaní s normálom 1991 – 2020 predstavuje až 178 %.

Dopady na krajinu, lesy a poľnohospodárstvo

Dlhodobý nedostatok vody sa už prejavuje aj na vegetácii. Podľa aktualít zverejnených na portáli sú citlivé najmä lesné bukové porasty, ktoré v roku 2026 opäť vykazujú predčasné žltnutie listov v dôsledku dlhotrvajúceho sucha. Zároveň platí, že v dôsledku dlhodobo suchých podmienok v kombinácii s vysokými teplotami vzduchu je na Slovensku aktuálne mimoriadne vysoké riziko vzniku a šírenia požiarov v prírodnom prostredí.

Sucho ovplyvnilo aj poľnohospodársky rok – žatva sa v roku 2026 začala rekordne skoro. Podľa fenologického monitoringu sa zber jarného jačmeňa začal už v druhej dekáde júna 2026 v oblasti Podunajskej nížiny, čo je výrazne skôr ako obvykle.

Príčina: dlhodobý zrážkový deficit od zimy

Odborníci upozorňujú, že súčasnú situáciu spôsobuje pretrvávajúca tlaková výš nad strednou Európou, ktorá ovplyvňuje zrážkový režim na Slovensku už od začiatku zimy 2025/2026. Ide teda o problém, ktorý sa hromadí už niekoľko mesiacov a prejavuje sa nielen nedostatkom vody v pôde, ale aj rastúcim rizikom požiarov a stresom pre lesné a poľnohospodárske ekosystémy.

Zdroj dát: intersucho.sk– spoločný projekt Ústavu výzkumu globální změny AV ČR (CzechGlobe) a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Aktuálny stav k 9. 8. 2026.