Horúčava v Európe atakuje 40 °C: Môže za ňu naozaj El Niño?

Európu práve zovrel jazyk rozpáleného vzduchu. Teplomery sa šplhajú k hranici 40 °C a noci odmietajú priniesť úľavu. Vinník je pritom rýchlo nájdený – verejnosť aj časť médií ukazujú prstom na El Niño. Fyzika atmosféry však hovorí úplne iný príbeh.

Stručná odpoveď na úvod

Za júnovou vlnou horúčav v roku 2026 nestojí El Niño. Skutočným motorom extrémnych teplôt aj „tropických nocí" je subtropická tlaková výš, ktorú zväčšuje globálne otepľovanie a na sever ju ženie studená kvapka (výšková tlaková níž) nad Atlantikom pri pobreží Portugalska.

Prečo sa Európa mení na rozpálenú rúru

Cez kontinent sa prevalil prúd horúceho subtropického vzduchu. Nejde o krátky výkyv, ktorý na deň-dva spáli Španielsko a potom sa rozplynie – tentoraz horúčavy zasahujú širokú oblasť od Veľkej Británie cez Francúzsko, Holandsko a Nemecko až po Taliansko.

Ľudovo sa tomuto javu hovorí „africká tlaková výš". Tento názov je ale meteorologicky nesprávny a hneď si vysvetlíme prečo.

Ako sa horúčava vlastne meria

Číslo, ktoré vidíte na telefóne, je prízemná teplota a tá je „zašumená" – ovplyvňujú ju kopce, budovy, asfalt aj betón. Preto sa meteorológovia pozerajú vyššie, na úroveň približne 850 hPa, čo zodpovedá zhruba 1 500 metrom nad zemou. V tejto výške je vidieť skutočnú teplotnú tvár poveternostnej situácie bez miestneho rušenia.

Modely sa v posledných dňoch zhodli s prekvapivou presnosťou a hodnoty nad západnou Európou sú extrémne. Na veľkej časti kontinentu sú teploty v tejto hladine o 10 až 12 °C nad sezónnym priemerom, čo predznamenáva prekonávanie historických rekordov pre druhú polovicu júna. Pri zemi to znamená vrcholy okolo 40 °C v Taliansku či Francúzsku a nad 40 °C na rozsiahlom území Španielska.

Tropické noci, ktoré nedajú spať

Najnepríjemnejšia stránka horúčav prichádza po zotmení. Tropická noc je taká, počas ktorej teplota od západu do východu slnka neklesne pod 20 °C. Ak centrá miest zostanú celú noc nad 25 °C, hovoríme o supertropických nociach.

Príčina je jednoduchá: pri bezvetrí a vyššej vlhkosti mestá nedokážu vyžiariť teplo nazbierané cez deň. Asfalt a budovy fungujú ako obrovské rozpálené platne, ktoré ohrievajú okolie ešte dlho po západe slnka. Telo tak nedostane príležitosť na regeneráciu a spánok sa mení na boj.

Čo túto horúčavu skutočne poháňa

Stretávajú sa tu dva faktory – dlhodobý klimatický trend a aktuálna meteorologická iskra.

Prečo je názov „africká tlaková výš" zavádzajúci? Tlak vzduchu nestúpa len preto, že sa vzduch zohreje – platí pravý opak. Teplý vzduch je ľahší, rozpína sa a pri zemi tlak skôr znižuje. V púštnych oblastiach, kde sa tento vzduch rodí, preto vzniká termická tlaková níž, nie výš. Označenie „anticyklóna" tak nesedí s fyzikou.

K tomu sa pridáva globálne otepľovanie. Tropická cirkulácia (tzv. Hadleyho bunka) sa v posledných desaťročiach posúva na sever a obrovské masy teplého vzduchu sa dnes dostávajú k Európe oveľa ľahšie než kedysi. Zásobáreň extrémneho tepla sa geograficky priblížila, čím sa znížila prahová bariéra pre vznik horúčav.

Úlohu spúšťača hrá studená kvapka – izolovaná oblasť nízkeho tlaku vo vyšších vrstvách atmosféry, ktorá sa usadila nad Atlantikom západne od Portugalska. Na severnej pologuli sa tlakové níže točia proti smeru hodinových ručičiek, takže táto kvapka funguje ako obrovské koleso: na svojom východnom okraji naberá horúci saharský vzduch a vrhá ho na sever, priamo nad Európu. Výsledkom je blokujúca situácia – atlantické frontálne systémy musia obísť kontinent a horúčava zostáva uväznená pod kupolou bezvetria deň za dňom.

Tak prečo všetci obviňujú El Niño?

Zámena má svoje vysvetlenie. Médiá mesiace upozorňovali na príchod výnimočného El Niño, teda otepľovania vôd rovníkového Pacifiku, a verejnosť odvtedy pripisuje každý teplotný výkyv práve jemu.

Veda však oddeľuje dve veci. Klimatológia skúma dlhodobé trendy, meteorológia sa zaoberá počasím za vašimi dverami dnes. Predstavte si globálnu klímu ako poker. El Niño je hráč, ktorý do balíčka pridáva esá – zvyšuje pravdepodobnosť častejších a intenzívnejších horúčav na celom svete. Z toho ale nevyplýva, že práve táto konkrétna „rozdaná karta" pochádza z jeho podvodu.

Dnešná horúčava nad Európou teda nie je priamym signálom z Pacifiku. Je to synoptická kombinácia, ktorú sme opísali: subtropické teplo rozpínajúce sa na sever a studená kvapka ako urýchľovač. El Niño nakláňa globálnu rovnováhu v dlhodobom horizonte, no túto konkrétnu situáciu nerozdal.

A čo Slovensko? Horúčavám sa nevyhne

Slovensko leží v strednej Európe, hneď vedľa najviac zasiahnutého pásma, a tak sa rozpálenému subtropickému vzduchu nevyhne. Ak vlna tepla dosahuje až do Nemecka, Rakúska a Talianska, je len otázkou času, kedy sa horúci vzduch po východnom okraji tlakovej výše prevalí aj nad našu krajinu.

Najteplejšie a najťažšie znesiteľné bude tradične na juhu a juhovýchode – v nížinách, ako sú Podunajská a Východoslovenská nížina, kde sa dajú očakávať tropické dni s teplotami nad 30 °C a v mestských centrách aj tropické noci, počas ktorých teplota neklesne pod 20 °C. O niečo lepšie na tom budú vyššie položené oblasti a horské doliny, no úľavu prinesie predovšetkým prechod studeného frontu, ktorý túto blokujúcu situáciu naruší.

Aktuálny vývoj sledujte na pocasicko.sk, kde pre vás priebežne aktualizujeme predpoveď pre jednotlivé regióny Slovenska.

Zhrnutie

Európa sa pečie pod subtropickou kupolou, nie pod pacifickým prízrakom. Meteorológovia čítajú teplotu vo výške 1 500 metrov, kde Francúzsko, Španielsko aj Taliansko bežia hlboko nad normálom. Pri zemi to znamená vrcholy blízko 40 °C a noci, ktoré neklesnú pod 20, niekedy ani pod 25 °C.

Skutočným motorom je globálne otepľovanie, ktoré približuje zásobáreň tepla, plus atlantická studená kvapka, ktorá ho posiela naším smerom. El Niño nakláňa kocky v horizonte rokov, túto konkrétnu hru však nerozdalo. A Slovensko? To sa horúčavám tentoraz nevyhne.

Spracované pre pocasicko.sk na základe analýzy publikovanej na FreeAstroScience.com (Gerd Dani, 18. 6. 2026), ktorá vychádza z údajov ECMWF.