Otepľovanie Zeme sa nezrýchľuje všade rovnako, prichádza vo vlnách

Globálne otepľovanie nabera na obrátkach, no každá oblasť sveta to pocítila v inom čase. Nová štúdia ukazuje, že niektoré regióny zažili zrýchlenie už v 80. rokoch, iné až v poslednom desaťročí.

O klimatickej zmene sa zvyčajne hovorí v celosvetových priemeroch. Tie však zakrývajú dôležitú skutočnosť: planéta sa neotepľuje ako jeden celok. Vedci z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz, Clemsonovej univerzity a laboratória NOAA pre geofyzikálnu dynamiku tekutín zistili, že zrýchľovanie otepľovania sa šíri po svete v postupných vlnách a jednotlivé oblasti zasahuje s odstupom až niekoľkých desaťročí.

Mapa zrýchlení

Výskumníci spojili viacero súborov údajov o povrchovej teplote Zeme z rokov 1970 až 2024. Namiesto sledovania jedného globálneho čísla použili štatistickú metódu, ktorá hľadá tzv. body zlomu, teda miesta a obdobia, v ktorých sa tempo otepľovania citeľne zmenilo. Modely prispôsobili každému bodu geografickej siete zvlášť, vďaka čomu mohli identifikovať oblasti s podobným správaním.

Výsledok ukázal zreteľný vzor. Najnovšie zrýchlenia sa sústreďujú najmä v stredných zemepisných šírkach severnej pologule. Najvýraznejšiu zmenu zaznamenali v juhovýchodnej Číne, výrazné zrýchlenie sa objavilo aj v juhovýchodnom Mexiku a v Mexickom zálive. Na zozname sa ocitli aj ďalšie, navzájom veľmi odlišné oblasti, napríklad východné Stredomorie, Bolívia, severný Tichý oceán či Nový Zéland.

Hlavná autorka štúdie Claudie Beaulieu, docentka oceánskych vied na UC Santa Cruz, vysvetľuje, že cieľom bolo získať podrobnejší obraz o tom, kde presne sa otepľovanie zrýchľuje a odkedy. Podľa nej sa regionálne zrýchlenia objavovali v samostatných vlnách, pričom ich začiatok sa v závislosti od lokality pohybuje od 80. rokov až po 2010-te roky. V praxi to znamená, že dva regióny sa dnes môžu otepľovať rýchlejšie, hoci jeden z nich vstúpil do tejto fázy o tridsať rokov skôr ako druhý.

Úloha čistejšieho vzduchu

Štúdia sa primárne sústredí na to, kde a kedy k zmenám došlo, nie na ich presné príčiny. Autori však pripúšťajú, že v niektorých prípadoch môžu zohrávať úlohu miestne faktory. Príkladom je Čína: obdobie zrýchlenia tam časovo zodpovedá poklesu emisií oxidu siričitého z uhoľných elektrární a priemyslu.

Súvislosť dáva zmysel. Síranové aerosóly, ktoré vznikajú zo znečistenia sírou, odrážajú časť slnečného žiarenia a pôsobia ochladzujúco. Kým sú vo vzduchu, čiastočne maskujú skutočné otepľovanie. Keď krajina ovzdušie vyčistí, tento „tieniaci" efekt zmizne a otepľovanie sa naplno prejaví. Vedci však upozorňujú, že spoľahlivo určiť fyzikálny mechanizmus za každým regionálnym zrýchlením bude vyžadovať ďalší, oveľa náročnejší výskum.

Spoluautorka Rebecca Killick, profesorka štatistiky na Clemsonovej univerzite, zdôrazňuje, že takýto detailný pohľad je dôležitý najmä pre miestne komunity, ktoré potrebujú vedieť, ako sa rýchlejšie otepľovanie prejaví priamo u nich.

Prečo na rýchlosti záleží

Aj rovnomerné otepľovanie postupne posúva hranice toho, čo považujeme za normálne: horúce dni sú teplejšie a vlny horúčav častejšie. Ak sa však otepľovanie zrýchli, rovnaké zmeny prichádzajú za kratší čas a ich dôsledky, vrátane extrémnych poveternostných javov, narastajú rýchlejšie.

Najviac ohrozené sú podľa autorov husto obývané oblasti s nižšou úrovňou sociálno-ekonomického rozvoja, ktoré majú obmedzené možnosti prispôsobiť sa. Podobne zraniteľné sú aj ekosystémy. Mnohé druhy a biotopy znášajú pomalé zmeny relatívne dobre, no pri prudkom náraste teplôt jednoducho nestihnú zareagovať.

Presnejšie poznanie toho, ktoré regióny sa otepľujú rýchlejšie a odkedy, preto môže výrazne zlepšiť hodnotenie klimatických dopadov, plánovanie adaptačných opatrení aj tvorbu environmentálnej politiky.

Štúdia nadväzuje na predchádzajúcu prácu časti tímu, ktorá skúmala zrýchlenie globálnej priemernej teploty. Nové výsledky boli publikované v časopise Nature Communications.

Zdroj: Earth.com (Andrei Ionescu, 23. 9. 2026), Nature Communications