Prečo sa prízemný ozón v Európe nechce znížiť? Pádska nížina a leto 2026

Keď sa hovorí o ozóne, väčšina ľudí si spomenie na ozónovú dieru nad Antarktídou. Leto 2026 však ukázalo druhú tvár tej istej molekuly. Ozón vo výške, v ktorej dýchame, patrí medzi najvytrvalejšie znečisťujúce látky v Európe a severné Taliansko bolo tento rok jedným z najhorších miest na kontinente.

Lombardia v zajatí horúčav

Copernicus Atmosphere Monitoring Service (CAMS) zverejnil 30. septembra 2026 prvú správu zo série Atmosphere Watch. Podľa nej žila zhruba polovica Európanov počas tohtoročnej ozónovej sezóny (údaje do 15. septembra) v ovzduší, ktoré spadá do kategórie „zlé" alebo ešte horšej. Miláno sa zaradilo medzi mestá s najvyššou expozíciou na svojom kontinente, podobne ako Rio de Janeiro, Mexico City, Dillí či Káhira. Na opačnom konci európskeho rebríčka bol napríklad Dublin.

Európska smernica o kvalite ovzdušia (EÚ) 2024/2881 stanovuje, že najvyšší denný osemhodinový priemer ozónu nemá prekročiť 120 µg/m³ viac ako 18 dní v roku. Pádska nížina mala do polovice septembra viac ako 30 takých dní, teda limit prekročila najmenej o 13 dní, a to ešte pred koncom sezóny. Modelová simulácia pre Bergamo počas júlovej vlny horúčav ukázala, že hodinové hodnoty 30. júla popoludní vystúpili nad 200 µg/m³. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom odporúča krátkodobú hranicu 100 µg/m³.

Ozón, ktorý nikto nevypúšťa

Prízemný ozón nevychádza zo žiadneho komína ani výfuku. Vzniká priamo v ovzduší, keď slnečné žiarenie a vysoké teploty spúšťajú reakcie medzi oxidmi dusíka (najmä zo spaľovania fosílnych palív) a prchavými organickými látkami z palív, rozpúšťadiel aj rastlín. Chemici tieto plyny nazývajú prekurzory. Keď sa počas stabilného letného počasia vzduch nehýbe a slnko silno svieti, ozón sa postupne hromadí. Horúčava pomáha aj nepriamo, pretože rastliny pri vyšších teplotách uvoľňujú viac vlastných organických zlúčenín. Ďalšími zdrojmi sú metán, oxid uhoľnatý, blesky a dym z požiarov.

Tá istá molekula, ktorá nás v stratosfére chráni pred ultrafialovým žiarením (nachádza sa tam asi 90 % atmosférického ozónu), škodí pri zemi zdraviu, vegetácii aj úrode.

Odkiaľ prišiel ozón v Bergame

Najzaujímavejšie zistenie správy sa týka pôvodu ozónu. Model CHIMERE rozdelil koncentrácie v Bergame za 28. až 30. júl podľa zdrojov. Najväčší podiel, 67,8 µg/m³, pripadol kategórii označenej ako „prirodzené a hemisférické" zdroje. Všetky pomenované európske sektory spolu dali iba 34,8 µg/m³. Z nich viedla doprava (17,6), nasledovali ostatné sektory ako odpady, rozpúšťadlá a letectvo (8,7), priemysel (6,3), lodná doprava (1,6) a domácnosti (0,9). Poľnohospodárstvo vyšlo mierne záporne. Zvyšná zložka 18,9 µg/m³ zostala bez bližšieho vysvetlenia.

Dôvodom je, že ozón cestuje. Pri zemi vydrží niekoľko dní, vo vyšších vrstvách niekoľko týždňov, a vetry ho roznášajú po celej severnej pologuli. CAMS z toho vyvodzuje, že prenos ozónu z diaľky je rovnako významný ako všetky európske ľudské zdroje dokopy. Autor článku na FreeAstroScience však upozorňuje, že spomínaná kategória spája prírodné zdroje s ozónom privezeným z iných kontinentov a správa ich nerozlišuje. Navyše časť „dovezeného" ozónu môže mať pôvod práve v Európe. Interpretovať celú hodnotu ako cudzie znečistenie by preto bolo prehnané.

Svet nie je na tom lepšie

V globálnom meradle splnilo odporúčanie WHO pre sezónnu expozíciu (pod 60 µg/m³) len okolo 5 % svetovej populácie. Podľa grafu v správe žila asi tretina ľudí v najhoršej kategórii nad 110 µg/m³, v Ázii vyše polovica. Text správy uvádza ešte vyššie čísla, takmer 40 % sveta a 60 % Ázie. FreeAstroScience si všíma, že tieto údaje sa s vlastným grafom správy nezhodujú, a za spoľahlivejšie považuje hodnoty z grafu. Aj tak platí, že typický obyvateľ Zeme dýchal počas sezóny ozón približne na úrovni 100 µg/m³, čo je asi 1,7-násobok odporúčania WHO.

Prečo krivka neklesá

Európske predpisy za posledné roky výrazne znížili koncentrácie prachových častíc, oxidu dusičitého aj oxidu siričitého. Ozón však zreteľný pokles nevykazuje. Teplejšie letá zvyšujú jeho miestnu tvorbu a čiastočne tak rušia efekt znižovania emisií. K tomu sa pridáva rastúce hemisférické pozadie. Tento rok prispeli aj lesné požiare. Od 22. júla horelo vo francúzskych departementoch Gironde a Landes takmer 50 000 hektárov a dym obsahuje látky, z ktorých ozón vzniká. Aký veľký bol ich podiel, je podľa CAMS ešte predmetom výskumu.

Podobný obraz ukazujú aj údaje Health Effects Institute za roky 2010 až 2020. Globálny priemer stagnoval okolo 50 ppb, čo po prepočte (1 ppb ozónu ≈ 1,96 µg/m³) zodpovedá približne 98 µg/m³. Južná Ázia sa za ten čas ešte zhoršila.

Čo zostáva otvorené

Správa necháva viacero dôležitých otázok bez odpovede. Nevieme, koľko z najväčšej zložky v Bergame je skutočne prírodné a koľko pochádza z iných kontinentov. To pritom rozhoduje o tom, čo môže európska politika reálne ovplyvniť. Nejasný je aj obsah zvyškovej zložky, podiel požiarov a samostatný počet úmrtí spôsobených ozónom. WHO uvádza viac ako 4 milióny predčasných úmrtí ročne, no ide o súhrn všetkých znečisťujúcich látok. Všetky čísla navyše pochádzajú z modelov, nie z priamych meraní na staniciach, a iný model by mohol zdroje rozdeliť inak.

Jedno je však jasné: zatiaľ čo iné znečistenie v Európe ustupuje, ozón zostáva tvrdohlavo na mieste a s pribúdajúcimi horúcimi letami sa problém skôr prehlbuje.

Zdroje: FreeAstroScience (Gerd Dani, 1. 10. 2026); CAMS Atmosphere Watch 2026; smernica (EÚ) 2024/2881; WHO; Health Effects Institute, State of Global Air 2025.