Ranné oblaky a jasné večery: Teleskop James Webb odhalil počasie na vzdialenom obri

Vedci z Univerzity Johnsa Hopkinsa oznámili 21. mája 2026 pozoruhodný objav – obria planéta vzdialená takmer 700 svetelných rokov od Zeme, v súhvezdí Microscopium, má bizarný každodenný meteorologický cyklus, pri ktorom sa každé ráno tvoria oblaky z minerálov podobných kameňu a do večera zmiznú.

Čo je WASP-94A b?

WASP-94A b je tzv. „horúci Jupiter" – typ exoplanéty charakteristický extrémnym teplom a tesnou obežnou dráhou okolo svojej hviezdy. Takéto planéty vedcov fascinujú, pretože ich blízkosť k hviezde vytvára neuveriteľne vysoké povrchové teploty, čo z nich robí prirodzené laboratóriá na štúdium podmienok exoplanét.

Planéta obieha svoju hviezdu len vo vzdialenosti okolo 8 miliónov kilometrov – pre porovnanie, Zem je od Slnka vzdialená približne 150 miliónov kilometrov a ani Merkúr, najbližšia planéta k nášmu Slnku, sa k nemu nepriblíži na menej ako 47 miliónov kilometrov.

Ráno plné oblakov, večer jasná obloha

Výskumníci zistili, že ráno je WASP-94A b pokrytá hustými oblakmi z kremičitanu horečnatého – minerálu bežne sa vyskytujúceho aj v pozemských horninách. Do večera však tieto oblaky bez stopy zmiznú a obloha zostane mimoriadne čistá.

Planéta je prílivovo uzamknutá voči svojej hviezde, čo znamená, že jedna jej strana je neustále v tme a druhá neustále obrátená k hviezde. Oblaky sa tvoria na chladnejšej nočnej strane a atmosférické vetry ich nesú smerom k horúcej dennej strane.

Prečo oblaky miznú?

Vedci sa domnievajú, že za zmiznutím oblakov môžu byť dva javy: buď ich silné vetry strhávajú hlboko do atmosféry, kde sa stanú neviditeľnými, alebo ich jednoducho odparí intenzívne teplo dennej strany planéty, keď sa k nej dostanú.

Prelom vďaka Jamesovi Webbovi

Kľúčovú úlohu zohralo pozorovanie pomocou vesmírneho teleskopu James Webb (JWST). Vedci sledovali planétu počas jej prechodu pred hostiteľskou hviezdou – tranzitu – pričom JWST dokázal zvlášť skúmať prednú aj zadnú hranu planéty pri jej pohybe pred hviezdou.

Predná hrana predstavuje rannú stranu planéty, kde atmosférické vetry prenášajú vzduch z chladnej nočnej strany na intenzívne horúcu dennú stranu. Zadná hrana zodpovedá večernej strane, kde sa vzduch vracia späť do tmy.

Hlavný autor štúdie Sagnick Mukherjee z Arizonskej štátnej univerzity vysvetlil, že s Hubblovým teleskopom dostávali vedci priemerný pohľad na celú planétu, kde sa dáta z oblakov a atmosféry miešali dokopy a boli nerozoznateľné. Nový prístup s JWST im umožnil lokalizovať pozorovania, vďaka čomu mohli sledovať cyklus oblakov.

Prekvapivé zloženie atmosféry

Objav priniesol aj prekvapenie ohľadom zloženia planéty. Skoršie merania naznačovali, že WASP-94A b obsahuje stokrát viac kyslíka a uhlíka ako Jupiter, čo nezapadalo do existujúcich teórií o vzniku planét. Nové pozorovania však ukazujú, že planéta je v skutočnosti oveľa podobnejšia Jupiteru, než sa predtým myslelo.

Čo bude ďalej?

Ďalšia analýza ôsmich ďalších horúcich plynných obrov ukázala rovnaký vzor oblakov na dvoch ďalších svetoch – WASP-39 b a WASP-17 b. Výskumníci plánujú rozšíriť prácu pomocou nového programu JWST a preskúmať správanie oblakov na širšom okruhu exoplanét vrátane excentrického plynného obra nachádzajúceho sa v obývateľnej zóne.

Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Science 21. mája 2026.