Saharská prašnosť nad Európou znovu narastá a čoraz viac zasahuje aj zdravie ľudí. Nová štúdia ukazuje, že za posledné desaťročie sa množstvo púštneho prachu vo vzduchu zvýšilo takmer na celom kontinente – a to nielen v Stredomorí, ale prekvapivo aj v Škandinávii či na Britských ostrovoch.

Ako sa dá vôbec odlíšiť saharský prach od bežného smogu

Bežné merače kvality ovzdušia väčšinou nedokážu rozlíšiť, odkiaľ jemné prachové častice pochádzajú – jednoducho zaznamenajú nárast znečistenia bez ohľadu na jeho pôvod. Kaspar Daellenbach, atmosférický chemik z švajčiarskeho Paul Scherrer Institute, ktorý viedol výskum, prišiel na to, že spoľahlivým indikátorom saharského prachu je hliník, ktorý sa v mestskom znečistení z dopravy bežne nevyskytuje vo veľkom množstve.

Tím vycvičil model strojového učenia na približne 18-tisíc denných meraniach hliníka z viac než stovky staníc po celej Európe. Tieto dáta skombinovali so satelitnými snímkami, meteorologickými záznamami a počítačovým modelom šírenia prachu. Výsledkom je podrobná mapa denných hodnôt prašnosti v celej Európe, rozdelená na štvorce s hranou približne desať kilometrov – niečo, čo by z jednotlivých pozemných staníc nebolo možné získať.

Juh Európy trpí najviac, no sever dobieha

Mapa potvrdila to, čo sa dlho len tušilo: južná Európa dýcha v priemere asi dva a pol krát viac púštneho prachu ako sever kontinentu (približne 5,3 mikrogramu na meter kubický oproti asi 2,1). Počas sledovaného desaťročia však bežné hodnoty prašnosti stúpli takmer v celej Európe – nárast predstavoval asi pol mikrogramu na meter kubický, čo pri takto nízkych východiskových hodnotách znamená nárast o 10 až 25 percent v závislosti od regiónu.

Prach sa zdvojnásobil od roku 1850

Aby vedci porovnali súčasnosť s dávnejšou minulosťou, siahli po ľadovcových vrtoch z Monte Rosa v Alpách vo výške približne 4 450 metrov. Sneh sa tam ukladá vrstva po vrstve a uzatvára v sebe prach spadnutý v danom roku – vďaka tomu je možné rekonštruovať množstvo prachu až do roku 1750. Výsledok je jednoznačný: množstvo prachu uloženého v ľade sa medzi predindustriálnym obdobím a posledným desaťročím viac než zdvojnásobilo. Vrstvy z rokov 1750 – 1850 obsahujú približne polovicu prachu v porovnaní s ľadom z rokov 2010 – 2020.

Za týmto dlhodobým trendom nestojí dianie nad Európou, ale postupné vysychanie severnej Afriky – najsilnejšia súvislosť sa ukázala práve s rozširujúcou sa dezertifikáciou v Maroku.

Búrky s prachom sú čoraz intenzívnejšie

Zaujímavé je, že počet epizód, keď prach dorazí do Európy, sa za posledné desaťročie nezvýšil – skôr mierne klesol alebo zostal na rovnakej úrovni. Zmenilo sa však niečo iné: keď prach prišiel, priniesol ho vždy viac. Za tým stojí zmena tlakových a veternových vzorcov medzi severnou Afrikou a Európou, vďaka ktorej sa pri každej epizóde preneslo na sever väčšie množstvo prachu. Tento posun v atmosférickej cirkulácii pripomína aj sériu prachových epizód na jar 2022, keď oranžová obloha a dokonca červený sneh v Alpách a Pyrenejach zasiahli južnú Európu.

Najväčší nárast zaznamenali v Taliansku a v centrálnom Stredomorí – v južnom Taliansku stúpla ročná hodnota prašnosti o približne 2,2 mikrogramu na meter kubický, čo patrí medzi najvýraznejšie zmeny na celej mape. Prekvapivo rýchlo rástli hodnoty aj v Škandinávii a na Britských ostrovoch, kde sa saharský prach doteraz vnímal skôr ako okrajový problém.

Dopad na kvalitu ovzdušia a zdravie

Rastúca prašnosť sťažuje regiónom plnenie noriem čistoty ovzdušia. Už v roku 2021 tvoril importovaný prach takmer tretinu ročného limitu Svetovej zdravotníckej organizácie pre časticové znečistenie v južnej Európe. Mestá síce môžu sprísňovať pravidlá pre dopravu, kúrenie či priemysel, no proti prachu prinesenému vetrom z tisícok kilometrov nezmôžu nič.

Zdravotné dôsledky sú najviditeľnejšie práve počas najprašnejších dní. Podľa odhadov tímu, ktoré vychádzajú z rizikových modelov staršej štúdie prachových epizód v južnej Európe, denná úmrtnosť počas silných prachových udalostí stúpa približne o dve tretiny percenta. Obzvlášť zraniteľné sú deti – počet hospitalizácií pre dýchacie ťažkosti u nich rastie viac než trikrát rýchlejšie ako u dospelých.

Súvislosť s otepľovaním klímy

Štúdia prináša prvý celoeurópsky, na pozemných meraniach založený obraz toho, koľko saharského prachu Európania vdychujú a ako rýchlo sa táto záťaž zvyšuje. Dlhodobý nárast má pôvod vo vysychajúcej severnej Afrike, zatiaľ čo za nedávnym nárastom intenzívnych prachových epizód stoja skôr meniace sa vzorce vetra – oba faktory pritom pôsobia rovnakým smerom.

Vedci očakávajú, že s pokračujúcim otepľovaním klímy sa oba trendy ešte posilnia. To znamená, že hladiny prachu budú pravdepodobne naďalej rásť a splnenie cieľov čistoty ovzdušia bude v najviac postihnutých regiónoch čoraz náročnejšie. Výsledky tak ukazujú priamu súvislosť medzi otepľujúcou sa planétou a vzduchom, ktorý ľudia dýchajú – súvislosť, ktorú samotné lokálne opatrenia proti znečisteniu nedokážu prelomiť.

Štúdia bola publikovaná v časopise Nature.