Sucho takmer vyradilo dôležitý zdroj elektriny. Doplatiť na to môžeme všetci

Horúce leto a najmä dlhotrvajúce sucho majú množstvo dôsledkov a niektoré z nich sa naplno ukážu až teraz. Jeden z nich sa týka výroby elektriny, ktorá od počasia závisí viac, než si bežne uvedomujeme, a v konečnom dôsledku aj jej ceny.

Prázdne nádrže, stojace turbíny

Problém je dobre viditeľný u našich susedov v Česku, kde rieky klesli na historické minimá a vodné nádrže sa postupne vyprázdňujú. Na väčšine priehrad a mnohých jazoch pritom fungujú vodné elektrárne, ktorých výkon priamo závisí od prietoku. Tohtoročná sezóna im teda vôbec nepraje.

Najviac to odnášajú malé vodné elektrárne priamo na tokoch. Pri nízkom stave vody ich často úplne odstavia. Elektráreň si totiž nesmie zobrať všetku vodu z rieky, a keď je prietok slabý, buď na ňu nezostane nič, alebo prúd jednoducho nestačí na roztočenie turbíny. Ide síce o menšie zdroje, no je ich veľa a spolu predstavujú výkon, ktorý potom v sieti chýba.

Elektrárne pri veľkých priehradách fungujú inak. Vodu dokážu zadržiavať v nádrži a púšťať ju cez turbíny naraz, zvyčajne vtedy, keď je elektriny najmenej a predáva sa najdrahšie. Aj počas sucha teda niečo vyrobia, no namiesto celodennej prevádzky bežia napríklad len dve či tri hodiny vo večernej špičke. Najväčšia česká akumulačná elektráreň Orlík mala minulý týždeň vody tak málo, že jeden deň nevyrábala vôbec a vodu iba zadržiavala.

Ako je na tom Slovensko

Pre Slovensko je táto téma ešte citlivejšia, pretože voda tu má v energetike väčšiu váhu než v Česku. Vodné elektrárne u nás vyrábajú približne 17 % z celkovej elektriny, ide však predovšetkým o veľké zdroje. Patrí medzi ne Vodné dielo Gabčíkovo na Dunaji, elektrárne Vážskej kaskády, Liptovská Mara či prečerpávacie elektrárne Čierny Váh a Dobšiná. Len vodné elektrárne najväčšieho slovenského výrobcu dodali v jednom z minulých rokov do siete viac ako 1 800 gigawatthodín elektriny.

Princíp je rovnaký ako u susedov. Keď sú rieky ako Váh, Hron či Dunaj dlhodobo slabé, malé vodné elektrárne stoja a veľké priehrady musia šetriť vodou. Navyše nádrže na Slovensku neslúžia len energetike, ale aj na zásobovanie vodou, závlahy či udržiavanie minimálnych prietokov, takže v suchom období má výroba elektriny často až druhoradú prioritu. Že sucho slovenskú výrobu z vody citeľne zníži, nie je nič nové, pokles produkcie z tohto dôvodu zaznamenali napríklad už v roku 2018.

Prečo to pocítime v peňaženke

Z hľadiska celkového objemu nemusí výpadok vody vyzerať dramaticky, jeho skutočný význam je však väčší. Vodné elektrárne pri priehradách totiž zámerne vyrábajú práve vtedy, keď je elektrina najdrahšia. Ak vyrábať nemôžu, vo večerných špičkách jej je ešte menej a cena ďalej rastie.

Dlhodobo obmedzená výroba z vody sa tak premieta do cien, najskôr na burzách a neskôr aj u odberateľov. Keďže je slovenský trh s elektrinou úzko prepojený s českým a stredoeurópskym, drahšie špičky u susedov sa prenášajú aj k nám. Najrýchlejšie to pocítia firmy a podniky s cenami naviazanými na burzu. Domácnosti na Slovensku majú ceny regulované, no vývoj na veľkoobchodnom trhu sa do nich skôr či neskôr premieta tiež.

Sucho pritom nie je jediným dôvodom, prečo ceny elektriny v poslednom čase rastú. Horúce leto však prispelo aj inak: vysoké teploty znižujú účinnosť ďalších zdrojov, napríklad tepelných a jadrových elektrární, ktoré potrebujú na chladenie dostatok vody s nízkou teplotou.

Problém sa tak rýchlo neskončí

Podstatné je, že znížená výroba z vodných elektrární potrvá aj v nasledujúcich týždňoch, možno mesiacoch. Aj keby teraz výdatnejšie zapršalo, priehrady budú musieť najprv doplniť zásoby a vody budú púšťať len málo. Výraznejšie zrážky sa navyše zatiaľ neočakávajú.

Suché počasie sa tak napokon dotkne každého z nás, a to aj na faktúrach za elektrinu.

Zdroje: meteocentrum.cz (Martin Štros, 5. 10. 2026), TASR, SITA, energie-portal.sk