Zem sa trasie aj v našom susedstve: séria otrasov pri Innsbrucku a čo nám hovorí o strednej Európe

Tirolsko zažíva jednu z najvýraznejších zemetrasných sérií za posledné roky. Podľa rakúskej seizmologickej služby GeoSphere Austria zaznamenali od začiatku augusta v oblasti Innsbruck–Hall viac ako 270 zemetrasení, z ktorých 28 ľudia pocítili. Pre Slovensko je to síce vzdialená udalosť, no pripomína, že stredná Európa nie je seizmicky „mŕtva" oblasť.

Čo sa deje pri Innsbrucku

Najsilnejší otras prišiel v sobotu 26. septembra 2026 o 9:56 s magnitúdou 3,8 a epicentrom pri obci Aldrans, tesne juhovýchodne od Innsbrucku. Obyvatelia hlásili zreteľné trhnutie a počuteľné dunenie. Ešte ráno mu predchádzal slabší otras s magnitúdou 1,6, ktorý mohol byť predotrasom, a popoludní nasledoval dotras s magnitúdou 2,1. Ďalší silný otras s magnitúdou 3,7 prišiel 7. októbra. Otrasy sa sústreďujú do troch oblastí: východne od Hallu, juhovýchodne od Innsbrucku a severne od mesta. Zatiaľ posledný výrazný otras zaznamenali 9. októbra ráno pri Sistranse s magnitúdou 3,1. Škody na budovách zatiaľ hlásené neboli.

Sériu predznamenali už letné otrasy. Pri Hall in Tirol sa 8. augusta 2026 zatriasla zem s magnitúdou 3,5 a otras bol zreteľne cítiť. Na začiatku septembra sa ozval otras s magnitúdou 2,6 s ohniskom v hĺbke zhruba deväť kilometrov a ľudia hovorili o dunení a cinkajúcich pohároch.

Prečo sa to deje

Za otrasmi stojí to, čo geológovia volajú tektonická poruchová zóna. Ide o oslabené miesto v zemskej kôre, kde sa hromadí napätie. Keď je tlak priveľký, hornina praskne a nastane zemetrasenie.

Širší kontext je pohyb litosférických dosiek. Africká doska (a s ňou menšia Jadranská mikrodoska) sa pomaly tlačí na sever proti Euroázijskej doske. Práve táto zrážka vyvrásnila Alpy a pokračuje dodnes, len rýchlosťou niekoľkých milimetrov za rok. Údolie rieky Inn kopíruje veľký zlomový systém, pozdĺž ktorého sa horninové bloky posúvajú a napätie sa z času na čas uvoľní otrasom. Preto je Tirolsko dlhodobo aktívne: z 1 163 zemetrasení zaznamenaných tento rok v Rakúsku pripadlo na Tirolsko až 708. Ľudia tu v priemere pocítia okolo 14 zemetrasení ročne.

Hrozí silnejší otras? Podľa GeoSphere Austria zo série nevyplýva náznak blížiaceho sa silnejšieho otrasu. Ďalšie zemetrasenia a dotrasy sú však možné a ich čas ani silu nemožno predpovedať. Že región dokáže aj viac, ukazuje história: zemetrasenie v Hall in Tirol z roku 1670 patrí k najsilnejším ničivým otrasom v Rakúsku a podľa dnešnej rekonštrukcie dosiahlo intenzitu VIII na Európskej makroseizmickej stupnici. Geológovia z Innsbruckej univerzity navyše identifikovali desať prehistorických zemetrasení za posledných 10 000 rokov, ktoré s magnitúdami 5,5 až 6,5 zrejme spôsobili obrovské horské zosuvy v Alpách.

Ďalšie zemetrasné oblasti v okolí Slovenska

Viedenská panva je nám najbližšie. Okrem Tirolska ležia na aktívnych poruchových zónach aj Viedenská panva, oblasť Mur-Mürz v Štajersku a viaceré zóny v Korutánsku. V júli 2026 zaznamenali pri Schottwiene v Dolnom Rakúsku otras s magnitúdou 4,4, ktorý spôsobil praskliny v omietke domov. Takéto otrasy z Viedenskej panvy býva cítiť aj na západnom Slovensku.

Na samotnom Slovensku je najznámejšie zemetrasenie v Komárne z roku 1763 s odhadovanou magnitúdou okolo 6, ktoré zabilo desiatky ľudí a poškodilo veľkú časť mesta. Ďalšími historickými otrasmi sú Žilina v roku 1858 a Dobrá Voda v Malých Karpatoch v roku 1906, ktorá dosiahla intenzitu okolo VIII. Tieto oblasti dodnes patria k seizmicky najaktívnejším na Slovensku.

Na juhu je aktívne Chorvátsko: v roku 2020 zasiahlo Záhreb zemetrasenie s magnitúdou okolo 5,4 a o deväť mesiacov neskôr Petrinju otras s magnitúdou 6,4, ktorý si vyžiadal obete. V talianskom Friuli zabilo zemetrasenie v roku 1976 s magnitúdou okolo 6,4 takmer tisíc ľudí. Na východe je oblasť Vrancea v rumunských Karpatoch, kde vznikajú hlboké zemetrasenia; to z roku 1977 malo magnitúdu 7,4 a bolo ho cítiť aj na Slovensku.

Čo to znamená pre Slovensko

Slovensko patrí k oblastiam so strednou seizmickou aktivitou. Silné zemetrasenia sú zriedkavé, no historicky sa vyskytli a otrasy zo susedných krajín sú tu bežne cítiť. Ak zemetrasenie zažijete, platí jednoduché pravidlo: kryť sa pod pevným stolom alebo pri nosnej stene, nebežať po schodoch a po otrase skontrolovať plyn a elektrinu. Pozorovania možno hlásiť seizmologickým službám, čo im pomáha lepšie odhadnúť účinky otrasov.

Zdroje: tips.at, aktueall.de