Dážď je preč z predpovedí. Slovensko smädí a úľava nie je v dohľade

Slnko svieti, teploty sú príjemné a jarná nálada láka von. No za touto idylickou kulisou sa skrýva rastúci problém – Slovensko trpí nedostatkom vody a meteorologické modely nenachádzajú v najbližších dňoch žiadnu náplasť. Dážď jednoducho z predpovedí zmizol.

Sucho sa rýchlo prehlbuje

Slovensko aktuálne čelí mimoriadne nepriaznivému hydrologickému vývoju. Sucho rôznej intenzity zasahuje približne dve tretiny nášho územia, pričom situácia sa v poslednom období výrazne zhoršila. Extrémne sucho, ktoré predstavuje najvyšší stupeň ohrozenia, sa rozprestrelo na 6 percent územia a sužuje najmä lokality na krajnom východe, ale aj v Trenčianskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji.

Od záveru marca sa situácia s pôdnym suchom na Slovensku výrazne zhoršuje a v najbližšom desaťdňovom období sa očakáva ešte ďalšie prehĺbenie. Výrazné až extrémne sucho je v pôdnom profile do hĺbky jedného metra na západnom a strednom Slovensku a v oblasti severovýchodu – celkovo zasahuje 26 percent územia, extrémne sucho z toho tvorí 6 percent.

Zima nenapojila krajinu, jar nestihla doplniť

Problém nevznikol zo dňa na deň. Odborníci upozorňujú na negatívny vývoj vlahovej bilancie už od začiatku roka 2026, kedy január skončil ako zrážkovo silne podnormálny a na území pretrváva nedostatok priemernej snehovej pokrývky. Jarné sucho sa na Slovensku stáva v posledných rokoch čoraz častejším javom. Kým v minulosti sa o suchu hovorilo najmä počas horúcich letných mesiacov, dnes odborníci varujú pred jarným deficitom, ktorého hlavným vinníkom je nevýrazná zima. Ak chýba snehová pokrývka, krajina prichádza o prirodzený rezervoár vody, ktorý sa má na jar postupne topiť a dopĺňať podzemné vody aj hlbšie vrstvy pôdy.

Situáciu navyše zhoršujú nadpriemerne teplé dni – teploty blížiace sa k 20 °C urýchľujú odparovanie vlhkosti z pôdy, čo spolu s nedostatkom zrážok prispieva k poklesu hladín podzemných vôd.

Dôsledky sú už viditeľné v krajine aj na ľuďoch

Sucho nezostáva len číslom na meteorologických mapách. Alarmujúci stav hlásia poľnohospodári z Podunajska, Záhoria a Zemplína, kde relatívne nasýtenie pôdy kleslo na kritických 20 až 30 percent, v povrchovej vrstve je to miestami dokonca len 10 percent.

Negatívne vyvíjajúci sa trend sucha práve v období po sejbách jarných druhov poľnohospodárskych plodín môže negatívne ovplyvniť vzchádzanie a odrastanie porastov. Podobná situácia je aj v lesnom hospodárstve, kde práve v tomto období prebiehajú jarné výsadby.

Sucho dáva zabrať aj ľuďom priamo – doslova. Obyvateľov Vysokých Tatier čoraz častejšie trápi nedostatok vody. Sú dni, keď nemôžu prať, sprchovať sa a vodu na splachovanie si nosia z potoka. Odborníčka na vodárenské projekty Zuzana Kalenčíková to komentuje: „Práve v jarnom období, keď sa nám majú topiť snehy a má byť vlastne najviac vody v tokoch aj podzemných zdrojoch, vidíme, že sme pod stavom." Z dlhodobého hľadiska klesá výdatnosť vodných zdrojov vo Vysokých Tatrách.

Rovnaký problém aj za hranicami

Slovensko nie je v tomto výnimkou. Susedné Česko čelí rovnakej situácii – nedostatok zrážok sa tam podpisuje aj na lesných porastoch, kde viac ako polovica lesov je vo stave vysokého stresu a päť percent dokonca vo stave extrémne vysokého stresu. Bez stresu je iba desatina českých lesov. Stredná Európa smädí spoločne.

Klimatológovia: nejde o náhodu

Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško upozorňuje, že klimatická kríza už nie je len hrozbou budúcnosti. „Žijeme uprostred nej. Mnohí ľudia si to ešte nechcú priznať, ale taká je realita a neostáva nám nič iné, len prispôsobiť sa," uviedol.

Faško zdôrazňuje, že najvážnejšia je zmena ročného režimu zrážok: „Dochádza k situáciám, keď niekoľko mesiacov po sebe je nedostatok zrážok a potom nastane obdobie, ktoré je síce kratšie, ale vtedy zrážok je zase veľmi veľa. A toto približne v posledných piatich rokoch je takmer pravidlom."

Čo ďalej?

Ak v najbližších dňoch nedôjde k zmene cirkulácie a nepribudnú plošné, vytrvalé zrážky, Slovensko môže vstúpiť do hlavnej sezóny s nebezpečným hydrologickým dlhom, ktorý sa bude v letných mesiacoch len veľmi ťažko doháňať. Záhradkári by nemali čakať na prírodu a mali by začať so zavlažovaním už teraz. Pre úrodu môže byť každý deň navyše bez dažďa rozhodujúci.

Zdroje: shmu.sk, pravda.sk, meteocentrum.sk, stvr - správy