Titulný obrázok je ilustračný.

Hoci by sa mohlo zdať, že Poľsko leží v oblasti miernej geologickej aktivity, pravda je trochu zložitejšia. Pod povrchom krajiny totiž prebieha veľká tektonická hranica, ktorá rozdeľuje Poľsko takmer na dve polovice a prináša so sebou napätia, ktoré môžu viesť k zemetraseniam.

🧠 O čo ide?

Pod zemským povrchom vedie cez Poľsko významná geologická štruktúra nazývaná strefa Teisseyre’a-Tornquista – tektonická linia, kde sa stretávajú rozdielne fragmenty zemskej kôry. Táto hranica sa tiahne zhruba od Koszalinu až po Bieszczady a doslova rozdeľuje krajinu na dve časti:

Severo-východná časť spočíva na veľmi starej a stabilnej platforme — je tichá a „pevná“,
Juho-západná oblasť je mladšia a geologicky aktívnejšia.

Podobne ako pri lepení hrubej oceľovej dosky k tenkej plechovke, tu vznikajú napätia — a keď sa uvoľnia, dôjde k zemetraseniu.

Rozloženie seizmických vĺn v Poľsku. Zdroj: twojapogoda.pl

📍 Kde je riziko najvyššie?

Aj keď nenastane doslovné „prasknutie krajiny na dve polovice“, tento podzemný „šev“ zvyšuje pravdepodobnosť otrasov. Podľa geologických údajov sú najsilnejšie rizikové oblasti:

pobrežie Baltského mora a Pomoransko,
severovýchodná Poľsko,
Wzgórza Trzebnickie a Strzelińskie na Dolnom Sliezsku,
hornaté regióny na juhu krajiny.

Riziko zemetrasenia v Európe. Foto: efehrmaps.ethz.ch

🌐 Zemetrasenia v Poľsku — mýty a realita

Poľsko nie je známe ako oblasť silných zemetrasení ako napríklad Taliansko alebo Japonsko, no otrasov sa tu v minulosti objavilo niekoľko — niektoré dosť citeľné na to, aby spôsobili praskliny či škody na starších budovách.

Napriek tomu geológovia zdôrazňujú, že masívny otras s katastrofálnymi následkami nie je pravdepodobný každý deň — pravdepodobnosť je skôr zriedkavá, no nemôžeme ju úplne vylúčiť.

Zdroj: twojapogoda.pl

Porovnali sme pravdepodobnosť zemetrasenia Poľsko vs. 🇸🇰 Slovensko: Kde je väčšia pravdepodobnosť zemetrasenia?

🔵 1. Tektonické podložie

Poľsko

Leží na rozhraní dvoch veľkých geologických celkov — tzv. Teisseyre-Tornquist Zone (TTZ).
TTZ je starý tektonický „šev“, ktorý spôsobuje slabé až mierne napätia v zemskej kôre.
Nie je to aktívna zlomová zóna ako v Taliansku či Turecku, ale je to výraznejšia štruktúra ako čokoľvek na Slovensku.

Slovensko

Leží na pomerne stabilnom území Európskej platformy.
Seizmická aktivita je spojená najmä so vzdialenými Karpatmi a Alpami.
Slovensko nemá veľké aktívne zlomy — iba lokálne slabé mikro-zlomy.

➡️ Záver:
Poľsko má z geologického hľadiska vyššie riziko menších zemetrasení ako Slovensko, najmä v juhozápadných a severovýchodných regiónoch.

🔵 2. Historická seizmická aktivita

Poľsko

Najsilnejšie zemetrasenia v histórii dosahovali magnitúdu 5,0–5,5.
Menšie otrasy (2,0–4,0) sa objavujú pravidelne, najmä na juhu (Sliezsko), kde ťažba uhlia spôsobuje aj tzv. banské otrasy.

Slovensko

Najsilnejšie zemetrasenie: Dobrá Voda (1906) – magnitúdu 5,7, najsilnejšie v strednej Európe v danom období.
Menšie otrasy 2,0–3,5 sa objavujú niekoľkokrát do roka, najmä v:
- Komárne,
- Žilinskom kraji,
- v oblasti Malých Karpát.

➡️ Záver:
Slovensko má síce historicky jeden silný záznam, ale Poľsko má častejšie menšie zemetrasenia.

🔵 3. Pravdepodobnosť do budúcna

Poľsko

Riziko slabých až stredných otrasov (M 3–4,5) je mierne vyššie než na Slovensku.
Dôvodom sú:
- TTZ (tektonická hranica),
- banské regióny na juhu.

Slovensko

Pravdepodobnosť citeľného zemetrasenia je nižšia, no nie nulová.
V oblastiach Malých Karpát môže občas dôjsť k otrasu okolo M 3–4.

⭐ Celkový verdikt

🔸 Krajina s vyššou pravdepodobnosťou zemetrasenia:

👉 Poľsko (najmä juh a juhovýchod)

🔸 Krajina s vyššou pravdepodobnosťou silného zemetrasenia v histórii:

👉 Slovensko (Dobrá Voda 1906 – M 5,7)

🔸 Najbezpečnejšia z hľadiska otrasov:

👉 Obe krajiny sú relatívne bezpečné, riziko je nízke až mierne v európskom kontexte.

Zdroj: openAI