Titulný obrázok, zdroj: youtube.com

Zem sa mení pomaly, no neúprosne – a práve v Afrike sa dnes odohráva proces, ktorý môže viesť k vzniku najvyššieho pohoria v histórii planéty.

Video: v ktorom je vysvetlené prečo sa Afrika rozpadá, zdroj: youtube

Na Zemi sa práve odohráva proces, ktorý je z pohľadu ľudského života takmer neviditeľný, no z pohľadu geológie mimoriadne významný. Východná Afrika sa pomaly mení na jedno z najdôležitejších miest budúceho vývoja našej planéty. Práve tu sa totiž začína formovať nový gigantický horský systém, ktorý by o stovky miliónov rokov mohol prevýšiť dnešné Himaláje.

Vedci hovoria o jednom z najambicióznejších geologických scenárov súčasnosti – o zrode pohoria, ktoré zásadne zmení tvár Afriky aj globálnu klímu.

Kde sa rodí budúce megapohorie?

Celý proces prebieha v oblasti známej ako Východoafrický rift. Ide o obrovský tektonický zlom, ktorý sa tiahne tisíce kilometrov od Etiópie cez Keňu a Tanzániu až po Mozambik.

Tento región je dnes charakteristický:

častými zemetraseniami,
vulkanickou aktivitou,
hlbokými prepadlinami, jazerami a sopkami.

To všetko sú jasné signály, že africká kontinentálna kôra sa tu rozťahuje a láme.

Rozpad Afriky: prvý krok k vzniku hôr

Afrika sa pomaly rozdeľuje na dve veľké časti:

nubijskú dosku (západná časť Afriky)
somálsku dosku (východ Afriky)

Tieto dve časti sa od seba vzďaľujú rýchlosťou niekoľkých milimetrov ročne. Hoci sa to zdá zanedbateľné, v mierke miliónov rokov ide o dramatický pohyb.

Podobným spôsobom v minulosti vzniklo napríklad Červené more, ktoré je dnes už plnohodnotným oceánskym ramenom.

Od riftu k oceánu – a späť k horám

Geológovia predpokladajú tento vývoj:

Rift sa bude ďalej rozširovať
Kontinentálna kôra sa zoslabí a prepadne.
Vznikne nový oceán
Východná Afrika (Somálsko, časť Etiópie a Kene) sa časom oddelí od zvyšku kontinentu.
Somálska doska začne migrovať na severovýchod
Jej pohyb smerom k Indickej doske potrvá desiatky až stovky miliónov rokov.
Kolízia dosiek vytvorí obrovské pohorie
Podobne, ako keď sa India zrazila s Euráziou a vznikli Himaláje.

Práve tento posledný krok je kľúčový – kolízia kontinentov je najefektívnejší mechanizmus vzniku najvyšších hôr planéty.

Budúce hory vyššie než Himaláje?

Niektoré geologické modely naznačujú, že budúce pohorie, neoficiálne označované ako Somálske pohorie, by mohlo:

presiahnuť 8 000 metrov nad morom,
byť dlhšie než Himaláje,
výrazne ovplyvniť globálne prúdenie vzduchu a monzúny.

Takéto pohorie by malo zásadný vplyv na:

klímu Afriky,
rozloženie zrážok,
vznik púští aj dažďových oblastí,
biodiverzitu celej planéty.

Prečo to nemôžeme „vidieť naživo“?

Hoci sa často hovorí, že pohorie vzniká „na našich očiach“, v skutočnosti ide o extrémne pomalý proces:

celý vývoj potrvá 200 až 300 miliónov rokov,
za ľudský život sa posun dosiek prejaví maximálne v milimetroch.

To, čo však môžeme pozorovať už dnes, sú prvé fázy tohto cyklu – riftovanie, sopky, zemetrasenia a zmeny reliéfu.

Zem je stále živá planéta

Vznik budúceho horského kolosu v Afrike je dôkazom, že Zem je neustále sa meniaci systém. Kontinenty sa rozchádzajú, narážajú do seba, miznú oceány a vznikajú nové hory – len v časových mierkach, ktoré presahujú ľudskú predstavivosť.

To, čo dnes vyzerá ako pokojná savana či jazero, môže byť o stovky miliónov rokov strechou sveta.

Zdroje: twojapogoda.pl, wikipedia, AI