Orografický tieň – prečo na jednej strane hôr sneží a na druhej je sucho

Počas zimných aj letných situácií si často všímame zvláštny jav: na severných svahoch hôr intenzívne sneží alebo prší, zatiaľ čo len pár kilometrov za hrebeňom je takmer bez zrážok. Tento jav sa nazýva orografický (zrážkový) tieň a zohráva veľkú úlohu aj v počasí na Slovensku.

Ako orografický tieň vzniká?

Vlhký vzduch prúdi k pohoriu
Najčastejšie k nám prichádza od severozápadu alebo severu (od Atlantiku, Severného mora, Arktídy).
Vzduch je nútený vystupovať po náveterných svahoch hôr
Pri výstupe sa ochladzuje, vodná para kondenzuje a vznikajú oblaky a zrážky – dážď alebo sneh.
Na hrebeni sa vzduch „vyprší“ alebo „vysneží“
Väčšina vlhkosti sa vyzráža práve na tejto strane pohoria.
Za pohorím vzduch klesá a otepľuje sa
Suchší vzduch sa ohrieva, oblaky sa rozpadajú a zrážky slabnú alebo úplne miznú. Vzniká tzv. zrážkový tieň.

Príklad zo Slovenska

Pri severnom prúdení:

Orava, Kysuce, sever Žilinskej kotliny – silné sneženie
Turiec (Martin), Rajec, južné podhorie Malej Fatry – minimum zrážok

Malá Fatra a Oravská Magura v takýchto situáciách fungujú ako „meteorologická stena“, ktorá zachytí vlhkosť ešte predtým, než sa dostane do vnútrozemských kotlín.

Prečo je tento jav dôležitý?

Orografický tieň vysvetľuje:

veľké rozdiely v snehovej pokrývke na krátke vzdialenosti
prečo majú severné svahy viac zrážok a lesov
prečo sú niektoré kotliny suchšie (Turiec, Liptov pri severnom prúdení)
rozdiely v klíme medzi severom a juhom Slovenska

Zjednodušene

Hory fungujú ako špongia na vlhkosť:

na náveternú stranu ju „vyžmýkajú“,
na záveternej strane už zostáva suchší vzduch.

Preto môže v Žiline husté sneženie a v Martine o pár minút jazdy takmer jasno.