Orografický tieň – prečo na jednej strane hôr sneží a na druhej je sucho

Počas zimných aj letných situácií si často všímame zvláštny jav: na severných svahoch hôr intenzívne sneží alebo prší, zatiaľ čo len pár kilometrov za hrebeňom je takmer bez zrážok. Tento jav sa nazýva orografický (zrážkový) tieň a zohráva veľkú úlohu aj v počasí na Slovensku.

Ako orografický tieň vzniká?

1. Vlhký vzduch prúdi k pohoriu
   Najčastejšie k nám prichádza od severozápadu alebo severu (od Atlantiku, Severného mora, Arktídy).

2. Vzduch je nútený vystupovať po náveterných svahoch hôr
   Pri výstupe sa ochladzuje, vodná para kondenzuje a vznikajú oblaky a zrážky – dážď alebo sneh.

3. Na hrebeni sa vzduch „vyprší“ alebo „vysneží“
   Väčšina vlhkosti sa vyzráža práve na tejto strane pohoria.

4. Za pohorím vzduch klesá a otepľuje sa
   Suchší vzduch sa ohrieva, oblaky sa rozpadajú a zrážky slabnú alebo úplne miznú. Vzniká tzv. zrážkový tieň.

Príklad zo Slovenska

Pri severnom prúdení:

• Orava, Kysuce, sever Žilinskej kotliny – silné sneženie

• Turiec (Martin), Rajec, južné podhorie Malej Fatry – minimum zrážok

Malá Fatra a Oravská Magura v takýchto situáciách fungujú ako „meteorologická stena“, ktorá zachytí vlhkosť ešte predtým, než sa dostane do vnútrozemských kotlín.

Prečo je tento jav dôležitý?

Orografický tieň vysvetľuje:

• veľké rozdiely v snehovej pokrývke na krátke vzdialenosti

• prečo majú severné svahy viac zrážok a lesov

• prečo sú niektoré kotliny suchšie (Turiec, Liptov pri severnom prúdení)

• rozdiely v klíme medzi severom a juhom Slovenska

Zjednodušene

Hory fungujú ako špongia na vlhkosť:

• na náveternú stranu ju „vyžmýkajú“,

• na záveternej strane už zostáva suchší vzduch.

Preto môže v Žiline husté sneženie a v Martine o pár minút jazdy takmer jasno.