

Teplotne rozdelená Európa: prečo je na západe 40 °C a na severovýchode len 15 °C – a čo čaká Slovensko
Tryskové prúdenie rozdelilo Európu na horúci juhozápad a chladný severovýchod. Zistite, prečo vznikol tento extrémny teplotný rozdiel a ako sa situácia prejaví na Slovensku – chladno do konca týždňa aj cez víkend, oteplenie od budúceho týždňa.
Publikované: 08.07.2026
Zatiaľ čo západná Európa opäť hlási teploty blížiace sa k 40 °C, na severovýchode kontinentu sa ľudia obliekajú takmer jesenne a teplomery ukazujú len okolo 15 °C. Za týmto extrémnym rozdielom stojí zvlnené tryskové prúdenie vo vyšších vrstvách atmosféry. A ako to vyzerá na Slovensku? Aj u nás je práve teraz badateľne chladnejšie a podľa dostupných predpovedí by chladnejší ráz počasia mal vydržať do konca týždňa vrátane víkendu — až budúci týždeň by malo prísť postupné otepľovanie.
Najlepšie klimatizácie na trhu
Kontrastná Európa
V posledných dňoch je v Európe nápadný rozdiel teplôt medzi jej severovýchodom a juhozápadom. Najchladnejšie je v Pobaltí, na severovýchode Poľska a v Bielorusku, kde teploty klesajú až 10 °C pod dlhodobý priemer. Na opačnej strane kontinentu, najmä vo Francúzsku, Británii a na Pyrenejskom polostrove, je naopak výrazne nadpriemerne teplo — lokálne až o 16 °C nad normálom. Medzi týmito dvomi oblasťami sa nachádza výrazné teplotné, a teda aj frontálne rozhranie, ktoré počas tohto týždňa opakovane ovplyvnilo počasie aj v strednej Európe vrátane zrážok a búrok.

kontrastná mapa Európy, zobrazenie vetra a teploty zdroj earth.nullschool.net
Vo štvrtok sa v Pobaltí a okolitých oblastiach očakávajú denné maximá len okolo 13 až 17 °C, zatiaľ čo najmä vo Francúzsku sa teploty vyšplhajú až k 40 °C, lokálne aj vyššie. Tohtoročné horúčavy vo Francúzsku sú mimochodom mimoriadne — na sieti 120 hlavných meteorologických staníc už od začiatku roka namerali teplotu nad 40 °C približne v 114 prípadoch, čo je najviac od roku 1950 (doterajší rekord z roka 2003 predstavoval necelých 90 prekročení tejto hranice).
Prečo je Európa takto rozdelená
Rozloženie teplôt určuje poloha tlakových útvarov, tá je zasa daná priebehom tryskového prúdenia vo výške približne 9 až 10 km (hladina 300 hPa). Tryskové prúdenie nefunguje ako priamy pás vetra — vytvára výrazné vlny, takzvané Rossbyho vlny, ktorých hrebene zasahujú ďaleko na sever a brázdy naopak hlboko na juh.
Práve tieto vlny rozhodujú, kde bude vzduch vo výške stúpať a kde klesať. Pred brázdou tryskového prúdenia dochádza vo vyšších vrstvách k rozbiehavosti (divergencii) vzduchu — z nižších vrstiev sa tak odvádza vzduch, tlak pri zemi klesá a vytvára alebo prehlbuje sa tlaková níž. Pod hrebeňom tryskového prúdenia je to naopak — prevláda zbiehavosť (konvergencia) vo výške, vzduch klesá k povrchu, tlak stúpa a posilňuje sa tlaková výš.
V súčasnej situácii sa nad severovýchodnou Európou nachádza výrazná brázda tryskového prúdenia, ktorá zasahuje až do strednej Európy. Tá udržiava rozsiahlu tlakovú níž a umožňuje prúdenie chladného vzduchu zo Škandinávie smerom na juh. Nad západnou a juhozápadnou Európou sa naopak vytvára mohutný hrebeň, ktorý podporuje zosilňovanie tlakovej výše — po jej východnej strane prúdi do Francúzska a časti západnej Európy horúci vzduch zo severnej Afriky.
Tlaková níž so stredom nad Pobaltím je zreteľne viditeľná aj na satelitných snímkach z geostacionárnej družice MTG — nad Pobaltím a okolím sa točí rozsiahla špirálovitá oblačnosť. Pás oblačnosti sa od nej tiahne cez Bielorusko a Ukrajinu až na Balkán; ide o studený front, ktorý naposledy priniesol zrážky a búrky aj do strednej Európy.
Ako je na tom Slovensko
Slovensko leží síce mimo hlavného centra tejto tlakovej níže, no nachádza sa na jej juhozápadnom okraji — teda presne v dosahu spomínanej brázdy tryskového prúdenia, ktorá zasahuje z severovýchodu Európy až do strednej Európy. Aj preto sa u nás počasie posledné dni citeľne ochladilo oproti nadpriemerne teplému júnu aj začiatku júla.
Aktuálna predpoveď SHMÚ na dnešok (streda 8. júla) hovorí o prevažne malej až prechodne väčšej oblačnosti, ojedinelých prehánkach a citeľnom ochladení — denné maximá len 17 až 22 °C na severe, 23 až 28 °C na juhu, pri prevažne severozápadnom až severnom vetre s nárazmi okolo 55 km/h a na horách miestami až víchricou. Ide o typický prejav toho, že aj k nám sa cez okraj tlakovej výše nad západnou Európou a spomínanú brázdu nízkeho tlaku dostáva chladnejší vzduch od severu — presne ten istý mechanizmus, ktorý drží nízke teploty v Pobaltí, len v oslabenej podobe.
Podľa dostupných predpovedí by sa mal tento chladnejší, veterný a premenlivý ráz počasia so zrážkami udržať prakticky do konca týždňa vrátane nadchádzajúceho víkendu. Nočné teploty budú v mnohých oblastiach príjemne chladné, v horských dolinách miestami až jednociferné, cez deň pôjde skôr o hodnoty pod alebo len mierne nad letným priemerom.
Signály na zmenu prichádzajú až so začiatkom budúceho týždňa. Numerické modely naznačujú, že sa k nám od juhozápadu začne presúvať teplejší vzduch, keďže tlaková výš ovládajúca západnú Európu by mala postupne rozširovať svoj vplyv aj smerom na východ. To by malo znamenať postupný, zatiaľ skôr pozvoľný nárast teplôt smerom k letnému priemeru a možno aj mierne nad neho. Treba však počítať s tým, že v tomto ročnom období sa takéto výhľady na 5 až 7 dní dopredu ešte môžu meniť, keďže presná poloha aj rýchlosť posunu brázdy a hrebeňa tryskového prúdenia sa v modeloch deň čo deň mierne upravuje.
Zhrnutie: Tryskové prúdenie, ktoré teraz rozdeľuje Európu na horúci juhozápad a chladný severovýchod, zasahuje svojím okrajom aj na Slovensko — preto je u nás do konca týždňa a cez víkend chladnejšie, veternejšie a premenlivejšie ako obvykle v júli. Nejde však o rovnako výrazný prejav ako v Pobaltí, keďže ležíme bližšie k hranici medzi oboma vzduchovými hmotami. Od budúceho týždňa by sa mal začať presadzovať teplejší vzduch od juhozápadu a teploty by mali postupne stúpať.
Zdroje: in-pocasi.cz, shmu.sk



