V Alpách sú veľké rozdiely v snehovej pokrývke. Najmä v Rakúsku je jej na polovicu marca rekordne málo

Začiatok jari je obdobím, keď sa súvislá snehová pokrývka v nížinách už väčšinou neudrží. Na horách však sneh ešte bežne pretrváva, najmä vo vyšších polohách, kde býva aj v marci jeho vrstva pomerne hrubá. Tento rok je však situácia v Alpách veľmi nerovnomerná a v niektorých oblastiach aj mimoriadne nepriaznivá. Najmä v rakúskych Alpách je snehu na polovicu marca výrazne menej, než býva zvykom, miestami dokonca rekordne málo.

Video: aktuálne podmienky v alpách v polovici marca, zdroj: youtube.com

V polohách medzi 1500 až 2000 metrami nad morom síce vo väčšine Álp sneh stále leží, no často ide len o podpriemerné hodnoty. Najvýraznejší deficit hlásia práve veľké časti Rakúska. V severných a východných Alpách pod hranicou približne 1500 metrov sa navyše miestami nachádza už len minimum snehu alebo úplne zmizol. Podobne slabá situácia je aj v nemeckých Alpách, kde na južných svahoch ležal sneh v posledných dňoch miestami až od výšok okolo 1700 metrov.

Veľmi zaujímavým príkladom je observatórium Sonnblick, ktoré sa nachádza vo výške viac než 3100 metrov nad morom. Od začiatku marca tam leží len okolo jedného metra snehu alebo ešte menej. Na začiatok marca ide podľa dlhých meraní o rekordne nízke hodnoty, a to za takmer 90 rokov pozorovaní. Aj vo vysokohorskom prostredí tak tento rok vidno, aký výrazný nedostatok snehu vo východnej časti Álp panuje.

Naopak, priaznivejšia situácia je v juhozápadných a západných Alpách. Lepšie sú na tom najmä oblasti talianskeho Piemontu, južného Švajčiarska a priľahlé časti Francúzska. Vo Švajčiarsku síce mnohé regióny hlásia len 50 až 80 percent obvyklej hrúbky snehovej pokrývky, no lokálne je stav výrazne lepší. Najmä na juhu krajiny pri hraniciach s Talianskom sa miestami nachádza aj viac než 150 percent dlhodobého priemeru pre polovicu marca. Významnejšie množstvo snehu, teda približne 50 až 100 centimetrov, tam leží už od výšok okolo 1400 metrov.

Za týmito výraznými rozdielmi stojí priebeh celej zimy. December aj január boli vo veľkej časti Álp zrážkovo podpriemerné. Počasie často ovplyvňovali tlakové výše, ktoré prinášali málo oblačnosti aj málo zrážok. Najmä december bol miestami extrémne suchý, s úhrnmi dokonca pod 30 percent dlhodobého normálu. O niečo viac zrážok spadlo len na západe Álp.

Vo februári sa situácia síce prechodne zlepšila. V centrálnych a severných Alpách spadlo výrazne viac zrážok, často v podobe snehu, čo na čas ukončilo dovtedajšie „snehové sucho“. Prudké pribúdanie snehu však súčasne zvýšilo aj lavínové nebezpečenstvo. Lenže po chladnejšom začiatku februára prišlo opäť oteplenie a koniec zimy priniesol skôr slnečné počasie a teploty pripomínajúce apríl. Sneh sa tak začal rýchlo topiť a aktuálne sa to naplno prejavuje najmä vo východných Alpách.

V posledných dňoch sa síce teploty vrátili bližšie k hodnotám typickým pre polovicu marca a v západnej polovici Álp miestami pripadlo 10 až 40 centimetrov nového snehu, v južnom Švajčiarsku a na severe Talianska aj viac než 80 centimetrov. Najchudobnejšie oblasti na východe Álp však dostali len niekoľko centimetrov, čo na výraznejšie zlepšenie nestačí. Ani ďalšie očakávané sneženie v Rakúsku nemá byť výrazné.

Podpriemerné množstvo snehu v Alpách pritom nepredstavuje problém len pre lyžiarov alebo horské strediská. Menej snehu znamená aj horšiu vyhliadku pre jarné prietoky riek, ktoré v Alpách pramenia. Zároveň ide o nepriaznivú správu aj pre tamojšie ľadovce, pretože dostatok zimného snehu ich počas teplej polovice roka prirodzene chráni pred topením. Najmä vo východných Alpách je navyše suchšia zima už druhý rok po sebe, čo môže mať na celý horský región dlhodobejšie následky.

Zdroj: in-pocasi.cz