Veľké krúpy budú čoraz častejšie. Európa patrí medzi ohrozené regióny

Konvektívne búrky so sebou prinášajú nebezpečné poveternostné javy, vrátane krupobitia. Hoci ide o priestorovo obmedzený jav, jeho dopady na poľnohospodárstvo, dopravu, budovy a energetickú infraštruktúru môžu byť značné. Krúpy sú druh tuhých atmosferických zrážok tvorených ľadovými časticami guľatého alebo nepravidelného tvaru. Najčastejšie vznikajú v oblakoch druhu cumulonimbus a ich veľkosť sa pohybuje od pol centimetra až po niekoľko centimetrov.

Nová štúdia uverejnená v časopise Nature naznačuje, že prebiehajúca klimatická zmena môže výrazne ovplyvniť podmienky pre vznik silných búrok produkujúcich krúpy . Vyššie teploty vzduchu vedú k nárastu obsahu vodnej pary — teplejší vzduch je totiž schopný pojať viac vlhkosti — a zároveň k nárastu konvektívnej dostupnej potenciálnej energie (CAPE). To podporuje rozvoj intenzívnejšej konvekcie a silnejších vzostupných prúdov, ktoré dokážu udržať ľadové častice dlhšie v tých častiach búrkových oblakov, kde môžu ďalej narastať namŕzaním prechladených vodných kvapiek.

Súčasne však vyššie teploty zvyšujú výšku hladiny topenia a urýchľujú rozpúšťanie krupobití počas ich pádu k zemskému povrchu. Menšie krúpy sú voči topeniu oveľa citlivejšie a častejšie sa úplne roztopia alebo dopadnú v zmenšenej veľkosti. Naproti tomu väčšie krúpy sú schopné toto topenie prekonať, a ich početnosť by tak mala v priebehu 21. storočia narastať. Najvýraznejšie zmeny sa pritom očakávajú v miernych zemepisných šírkach vrátane Európy.

Emisné scenáre a výhľad do konca storočia

Autori štúdie hodnotili budúci vývoj krupobitia pomocou niekoľkých emisných scenárov SSP (Shared Socioeconomic Pathways). Scenár SSP2 predpokladá relatívne úspešné obmedzovanie emisií skleníkových plynov, SSP3 predstavuje strednú variantu pokračujúceho rastu emisií a SSP5 zodpovedá scenáru veľmi vysokých emisií a výrazného oteplenia klímy. Napriek rozdielom v miere zmien všetky scenáre naznačujú rovnaký trend — smerovanie k častejšiemu výskytu veľkých krupobití a vyššiemu potenciálu škôd.

Modelové simulácie konkrétne naznačujú výrazný posun vo veľkostnom spektre krupobití. Do konca 21. storočia by sa početnosť krupobití s priemerom aspoň 30 mm mohla zvýšiť o 37,9 % v scenári SSP2, o 47,3 % v scenári SSP3 a až o 51,8 % vo vysokoemisnom scenári SSP5. Naopak výskyt menších krupobití s priemerom pod 30 mm by mal klesnúť o 4,2 až 12,3 %. Najvýraznejší nárast sa predpokladá pri krupobitiach veľkosti približne 60 až 80 mm, ktoré môžu spôsobovať rozsiahle škody na vozidlách, strechách budov, poľnohospodárskych plodinách či fotovoltaických elektrárňach. V dôsledku týchto zmien by sa podľa štúdie mohol celkový potenciál škôd spôsobených krupobitím zvýšiť o 36,5 až 42,1 %.

Kde hrozí najväčšie riziko?

Priestorové rozloženie budúcich zmien nie je rovnomerné. Najvýraznejší nárast potenciálu škôd štúdia predpokladá v stredných a vyšších zemepisných šírkach oboch pologúľ, teda približne severne a južne od 30. rovnobežky. Patrí sem väčšina Európy, južná Kanada, severná časť USA, Rusko, severovýchodná Čína, juhovýchodná Austrália, Južná Afrika či subtropické oblasti Južnej Ameriky.

Naopak v tropických a monzúnových oblastiach — vrátane juhovýchodnej Ázie alebo severnej Austrálie — modely často naznačujú stagnáciu či pokles potenciálu škôd. Tento kontrast súvisí s rozdielnou odozvou atmosféry na otepľovanie. V stredných a vyšších zemepisných šírkach vedie výraznejší rast teplôt k väčšiemu nárastu atmosferickej nestability a silnejším vzostupným prúdom, ktoré podporujú rast veľkých krupobití. V tropických oblastiach naopak prevláda silnejší nárast vlhkosti pri relatívne menšom oteplení, čo spolu s vyššou hladinou topenia obmedzuje rast krupobití a zvyšuje ich topenie počas pádu.

Záver

Výsledky štúdie teda naznačujú, že budúce zmeny krupobitia nespočívajú len v zmene jeho početnosti, ale predovšetkým v zmene veľkosti krupobití a s nimi súvisiacich škôd. Napriek určitým neistotám spojeným s budúcim vývojom klímy a regionálnymi rozdielmi sa väčšina použitých modelov zhoduje na tom, že v stredných zemepisných šírkach — teda aj na Slovensku a vo zvyšku Európy — bude riziko výskytu veľkých krupobití v priebehu 21. storočia narastať.

Zdroj: in-pocasi.cz