Na prvý pohľad len malá tmavá bodka na satelitných záberoch Marsu. No práve táto nenápadná diera by mohla byť jedným z najdôležitejších objavov, aké na Červenej planéte kedy urobíme.

Kde tá diera vlastne je?

Záhadný otvor objavili vedci v okolí obrovského marského sopky Arsia Mons – jedného z najväčších vulkánov v celej slnečnej sústave. Otvor zachytila kamera sondy NASA a okamžite vzbudil pozornosť výskumníkov po celom svete. Nie je veľký, no práve jeho poloha a tvar naznačujú, že by mohol byť vstupom do rozsiahlejšieho podzemného systému.

📌 Arsia Mons – základné fakty

• Jeden z troch veľkých sopiek v oblasti Tharsis na Marse

• Výška cca 9 km nad okolitou rovinou

• Oblasť je geológmi považovaná za vulkanicky veľmi aktívnu v minulosti

• Na Zemi sa v podobných vulkanických oblastiach bežne nachádzajú lávové tunely

Lávová rúra – prirodzený úkryt na Marse?

Vedci sa prikláňajú k teórii, že za otvorom sa môže nachádzať takzvaná lávová rúra – prirodzený podzemný tunel, ktorý vzniká pri sopečnej činnosti. Funguje to jednoducho: horúca láva prúdi pod stuhnutým povrchom, potom odtečie a zanechá za sebou dutý tunel. Na Zemi sú takéto útvary dobre zdokumentované, niektoré na Havaji dosahujú dĺžku niekoľko kilometrov.

Ak sa niečo podobné nachádza aj na Marse, bola by to mimoriadna správa – nie len pre geológov, ale aj pre budúce plánované misie s ľudskou posádkou.

Mars nie je pre človeka bez ochrany bezpečné miesto. No podzemie by mohlo všetko zmeniť.

Prečo je Mars taký nebezpečný?

Červená planéta je na pohľad lákavá, no v skutočnosti ide o jedno z najnehostinnejších prostredí v slnečnej sústave. Atmosféra Marsu je extrémne riedka – povrchový tlak je len asi 0,75 % zemského. Bez skafandra by človek prežil len niekoľko sekúnd.

Ešte väčším problémom je však kozmické žiarenie. Mars nemá silné magnetické pole ani dostatočne hrubú atmosféru, ktorá by ho zachytila. Slnečné búrky a kozmické lúče dopadajú na povrch takmer bez prekážky, čo pri dlhodobom pobyte výrazne zvyšuje riziko rakoviny a poškodenia vnútorných orgánov.

Podzemie ako záchrana

Práve preto sú potenciálne podzemné útvary pre vedcov také zaujímavé. Lávové rúry by mohli ponúknuť prirodzenú ochranu pred žiarením, extrémnym chladom (priemerná teplota na Marse je okolo –60 °C) aj pred prahovými búrkami, ktoré sú na planéte bežné.

Budúce marské základne by teda nemuseli byť ťažkopádne povrchové stavby – mohli by využívať to, čo Mars sám ponúka. Myšlienka „bývať v sopečnom tuneli na Marse" znie fantasticky, no pre vedcov je to čoraz reálnejší scenár.

Mohlo by tam byť aj nejaký život?

Táto otázka zaujíma vedcov možno najviac. Mars bol pred miliardami rokov omnoho prívetivejšou planétou – mal hustejšiu atmosféru, teplý povrch a rozsiahle vodné plochy. Ak niekedy existoval marský mikrobiálny život, podzemné útvary chránené pred žiarením sú jedným z miest, kde by mohol prežiť dodnes.

Rover NASA Perseverance momentálne skúma kráter Jezero, kde hľadá stopy po starovekom živote v usadeninách z čias, keď tu tiekla voda. Objavy z takýchto miest by mohli pomôcť odpovedať na jednu z najväčších otázok vedy – sme vo vesmíre sami?

🔬 Vedci zatiaľ nepotvrdili

• Nie je isté, či otvor skutočne vedie do väčšieho podzemného systému

• Môže ísť aj o hlboký valcovitý kráter bez prepojenia na tunely

• Aj v takom prípade by ponúkal cenné informácie o geologickej histórii Marsu

• Výskum pokračuje – ďalšie snímky a analýzy sú v procese

Čo ďalej?

Vedci pokračujú v analýze dostupných snímok z orbitálnych sond. Hlbší prieskum by si vyžiadal sondu schopnú zostúpiť priamo do otvoru, čo je technicky náročná, no nie nereálna úloha. Zatiaľ toto miesto ostáva jednou z najzaujímavejších záhad Červenej planéty.

Či je záhadná diera vstupom do rozsiahleho podzemného sveta, jednoduchým kráterom, alebo – kto vie – miestom, kde kedysi prebýval marťanský život, sa dozvieme možno skôr, než si myslíme. Vesmírny vek práve začína.

Zdroje: karpatinfo.net, nasa.gov