Aká bude zima 2026/2027 na Slovensku? Do hry vstupuje mimoriadne silné El Niño

Meteorológovia už teraz sledujú vývoj, ktorý môže výrazne ovplyvniť charakter nadchádzajúcej zimy nielen v Európe, ale aj priamo na Slovensku. V Tichom oceáne sa totiž rozvíja mimoriadne silné El Niño, ktoré sa podľa niektorých modelov môže zaradiť medzi najvýraznejšie udalosti svojho druhu v modernej histórii meraní. K nemu sa navyše pridáva ďalšia menej známa, ale rovnako dôležitá anomália – pozitívny dipól Indického oceánu. Spoločne môžu tieto dva javy „premiešať karty“ pri určovaní toho, akú tvár nám zima 2026/2027 ukáže.

Čo je El Niño a prečo sa oň zaujímame práve teraz

El Niño je teplá fáza prirodzeného klimatického cyklu ENSO, ktorý sa odohráva v tropickom Tichom oceáne. Za normálnych okolností tlačia pasátové vetry teplú povrchovú vodu smerom na západ, k Austrálii a Ázii, zatiaľ čo pri pobreží Južnej Ameriky vystupuje na povrch chladnejšia voda z hlbších vrstiev. Počas El Niña sa však pasáty oslabujú, prípadne menia smer, nahromadená teplá voda sa presúva na východ a výstup studenej vody sa obmedzuje. Výsledkom je, že obrovské plochy oceánu sa citeľne otepľujú – a keďže oceán a atmosféra spolu úzko súvisia, dôsledky pociťuje počasie na celej planéte, nielen v okolí Pacifiku.

Podľa amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) by malo súčasné El Niño naberať na sile najmä medzi októbrom 2026 a februárom 2027. Pri najsilnejších priebehoch sa teplota povrchu mora v kľúčovej oblasti Pacifiku môže zvýšiť až o viac ako dva stupne Celzia nad dlhodobý priemer – vtedy odborníci hovoria o takzvanom „super El Niño“. Ide skôr o neformálne označenie než o presnú vedeckú kategóriu, no naznačuje mimoriadnu intenzitu javu. Svetová meteorologická organizácia (WMO) v priebehu leta 2026 uvádzala vysokú pravdepodobnosť, že El Niño počas jesene a začiatku zimy dosiahne veľmi silnú intenzitu a pretrvá minimálne do jari 2027.

Dôležité je zdôrazniť, že silnejší El Niño automaticky neznamená silnejšie alebo predvídateľnejšie dôsledky – zvyšuje však pravdepodobnosť výskytu extrémov, ako sú sucho na jednom mieste planéty a naopak výdatné zrážky na inom.

Prečo sa o tom hovorí aj v súvislosti so Slovenskom

El Niño sa odohráva tisíce kilometrov od nás, no vďaka prepojenosti atmosférických prúdení dokáže ovplyvniť aj počasie v strednej Európe – hoci nepriamo a s menšou istotou než v tropických oblastiach. Podľa analýz meteorológa Andreja Flisa z portálu Severe Weather Europe môže kombinácia silného El Niña a pozitívneho dipólu Indického oceánu ovplyvniť takzvaný tichomorský tryskový prúd, ktorý následne mení aj prúdenie nad Severnou Amerikou a Európou. Nad centrálnym Pacifikom aj Indickým oceánom stúpa teplý vzduch, zatiaľ čo nad Indonéziou naopak trvalo klesá suchý vzduch – táto kombinácia vytvára takzvaný atmosférický vlnový vlak, ktorý dokáže „preniesť“ vplyv vzdialených oceánov až do našich zemepisných šírok.

Aktuálne sezónne modely (napríklad americký CFS aj európsky ECMWF) sa zhodujú, že v Európe by mohlo prevládať skôr západné prúdenie od Atlantiku. Pre Slovensko by to prakticky znamenalo:

• Miernejšiu zimu – častejšie prenikanie teplejšieho oceánskeho vzduchu namiesto dlhších mrazivých období.

• Viac zrážok – nadpriemerné množstvo zrážok, no v podobe dažďa častejšie než snehu, najmä v nížinách.

• Menej snehu v nížinách – vzhľadom na vyššie teploty môže veľká časť zrážok padať ako dážď, takže súvislá snehová pokrývka v nižšie položených oblastiach (Podunajská nížina, juh stredného Slovenska) by mohla byť zriedkavejšia a kratšia.

• Viac snehu na horách – v horských oblastiach (Tatry, Nízke Tatry, Fatra) naopak zostáva vyššia šanca na výdatnejšie a trvalejšie sneženie, keďže vo vyšších nadmorských výškach teploty aj pri miernejšej zime často stačia na sneh.

• Priaznivejšie podmienky pre sneh v severnej Európe – kým strednú Európu čaká skôr vlhšia a teplejšia zima, sever kontinentu môže mať naopak lepšie predpoklady na trvalú snehovú pokrývku.

Pozor na paradox: miernejšia zima neznamená zimu bez snehu

Napriek prevažujúcemu trendu smerom k teplejšej a vlhkejšej zime meteorológovia upozorňujú na dôležitý detail – priemerne teplejšia sezóna môže napriek tomu obsahovať krátke, ale intenzívne epizódy s výrazným ochladením. Ak sa v konkrétnom období vhodne nastavia tlakové útvary, môže do strednej Európy preniknúť aj studený arktický vzduch, ktorý sa v kombinácii s dostatkom vlhkosti postará o rýchly, no intenzívny návrat zimy so snehovými zrážkami. Práve takéto náhle zvraty bývajú v systémoch ovplyvnených výrazným El Niñom pomerne časté – dôvodom je, že jav dokáže narúšať stabilitu polárneho víru, ktorý za normálnych okolností drží najchladnejší vzduch uzavretý v arktických oblastiach. Ak sa polárny vír oslabí alebo rozdelí, mrazivý vzduch sa môže „vyliať“ smerom na juh, teda aj do strednej Európy.

Zima teda môže byť v priemere teplejšia, ale zároveň s vyššou variabilitou počasia – to znamená striedanie výrazne nadpriemerne teplých úsekov s krátkymi, no intenzívnymi vpádmi mrazu a snehu.

Ako presné sú takéto predpovede v auguste?

Je potrebné mať na pamäti, že do začiatku zimy zostáva ešte niekoľko mesiacov a atmosférické podmienky sa môžu výrazne meniť. Dlhodobé sezónne predpovede – na rozdiel od bežnej týždňovej predpovede počasia – nedokážu presne určiť, či bude konkrétne v Bratislave, Nitre alebo Košiciach snežiť napríklad v polovici januára. Ich úlohou je skôr naznačiť pravdepodobný trend (napríklad zvýšenú šancu na teplejšiu a vlhkejšiu, alebo naopak chladnejšiu a suchšiu zimu) než poskytnúť presnú predpoveď teplôt či množstva snehu na konkrétny deň.

Aj Svetová meteorologická organizácia upozorňuje, že pri dlhších časových horizontoch zostáva neistota – týka sa najmä presnej intenzity a načasovania vrcholu El Niña. Presnejší obraz o priebehu zimy 2026/2027 preto prinesú až aktualizácie modelov na jeseň a začiatkom zimy.

Širší kontext: El Niño a globálne otepľovanie sa môžu sčítavať

El Niño neovplyvňuje iba Tichý oceán a jeho okolie. Vzhľadom na globálnu prepojenosť atmosférických systémov sa jeho dôsledky prejavujú aj vo veľmi vzdialených regiónoch – v podobe sucha a požiarov na jednom mieste, či naopak intenzívnych dažďov, záplav alebo silnejších tropických búrok na inom. Počas období El Niña býva navyše globálny priemer teploty vzduchu spravidla vyšší približne o 0,2 °C, keďže časť tepla nahromadeného v oceáne sa uvoľňuje do atmosféry.

Znepokojujúcim faktorom je, že k prirodzenému otepľujúcemu efektu El Niña sa pridáva aj dlhodobé globálne otepľovanie spôsobené človekom. Podľa klimatológov práve súčet týchto dvoch vplyvov predstavuje najväčšie riziko – teplo, ktoré El Niño generuje, sa totiž pridáva k už aj tak zvýšenej priemernej teplote atmosféry, čo môže v niektorých regiónoch viesť k teplotám, aké sme doteraz nezaznamenali.

Zhrnutie pre Slovensko

• Zima 2026/2027 pravdepodobne nebude určená jediným faktorom – rozhodne kombinácia silného El Niña, pozitívneho dipólu Indického oceánu, vývoja vetrov vo vyšších vrstvách atmosféry a stability polárneho víru.

• Súčasné signály ukazujú skôr na miernejšiu a vlhkejšiu zimu s menším množstvom snehu v nížinách, ale s lepšími vyhliadkami na sneh vo vyšších horských polohách.

• Nevylučujú sa krátke, ale intenzívne vlny arktického chladu a snehu, spôsobené prípadným narušením polárneho víru.

• Presnejšie a spoľahlivejšie závery prinesú aktualizované modely na jeseň 2026, preto sa oplatí sledovať priebežné predpovede meteorologických portálov a SHMÚ.

Článok vychádza z informácií portálov Koponyeg,hu, Severe Weather Europe, Tech SME, ako aj z údajov NOAA a WMO. Ide o dlhodobý klimatický výhľad, nie o presnú predpoveď počasia – priebeh zimy sa môže v nasledujúcich mesiacoch ešte meniť.