Zmena klímy povedie k výraznému nárastu superciel v oblasti Álp, na juhozápade Európy ich naopak ubúda

Supercela je špecifický typ konvekčnej búrky, ktorý sa od ostatných búrok odlišuje predovšetkým svojou vnútornou dynamikou. Charakteristickým znakom týchto búrok je rotujúci výstupný prúd vzduchu, označovaný ako mezocyklóna. Práve táto rotácia umožňuje búrke udržiavať svoju štruktúru po dlhší čas, často aj niekoľko hodín, a čerpať energiu z okolitého prostredia efektívnejšie ako iné typy búrok.

Vďaka týmto vlastnostiam sú supercely často spojené s intenzívnymi prejavmi počasia – výskytom veľkého krupobitia, silných zrážok, prudkých nárazov vetra a v niektorých prípadoch aj tornád. Na ich vznik je potrebná nestabilná atmosféra, dostatočná vlhkosť vzduchu a výrazný vertikálny strih vetra, teda zmena rýchlosti a smeru vetra s výškou.

Hoci sú supercely najčastejšie spájané so severoamerickými pláňami, vhodné podmienky na ich vznik sa pravidelne objavujú aj v Európe, najmä v teplej časti roka, keď sa kombinuje výrazná nestabilita s dostatočne silným strihom vetra.

Ako sa supercely v Európe rozmiestňujú dnes?

Výskyt supercelárnych búrok nie je priestorovo rovnomerný, ale je výrazne ovplyvnený topografiou terénu. Najvyššia četnosť supercel bola identifikovaná v oblastiach okolo Álp, Pyrenejí, Francúzskeho stredohoria či Dinárskych hôr. Jednou z oblastí s najvyšším výskytom je región južných Álp a severného Talianska, ktorý je dlhodobo známy aj zvýšeným výskytom silného krupobitia a tornád.

Čo prinesie oteplenie o 3 °C?

Štúdia publikovaná v časopise Science Advances využila klimatické simulácie v kilometrovom meradle, aby odhadla budúci vývoj. Celkový počet trajektórií búrok v oblasti Európy sa zvýšil o 11 % a aktivita sa presúva na severovýchod. Výrazná aktivita supercel v oblasti Álp sa v budúcom klíme ešte zvyšuje. Výrazné nárasty sa objavujú tiež v južnom Nemecku, východnej a severovýchodnej Európe. Naopak na Pyrenejskom polostrove a v južnom Francúzsku počet supercel klesá.

Prečo práve tieto rozdiely?

Vo scenári oteplenia o +3 °C sa v strednej a severovýchodnej Európe zvyšuje konvektívna dostupná potenciálna energia (CAPE), teda množstvo energie dostupnej pre výstupné prúdy v búrkach, pričom zmeny konvektívnej inhibície (CIN) tu zostávajú relatívne malé. Súčasne dochádza aj k zvýšeniu vertikálneho strihu vetra, ktorý je pre vznik a udržanie supercel kľúčový.

Opačný vývoj je badateľný nad Pyrenejským polostrovom a časťou juhozápadnej Európy, kde sa vplyvom výraznejšieho oteplenia a poklesu relatívnej vlhkosti znižuje atmosferická nestabilita a zároveň rastie CIN, čo vedie k menej priaznivým podmienkam pre vznik supercelárnych búrok.

Intenzívnejšie, ale nie nutne dlhšie

Zatiaľ čo doba trvania a dĺžka trajektórií búrok sa v budúcom klíme výrazne nemení, niektoré prejavy spojené s ich nebezpečnosťou sa zosilňujú. Najvýraznejšie zmeny sa týkajú zrážkových charakteristík – výsledky naznačujú nárast maximálnej intenzity zrážok aj vyšší potenciál pre výskyt väčšieho krupobitia.

To zodpovedá očakávanému zosilňovaniu konvektívnych zrážkových extrémov v teplejšom klíme, keď vyššia teplota atmosféry umožňuje zadržať viac vodnej pary, čo vedie k zosilneniu zrážok. Naopak zmeny v maximálnych nárazoch vetra, intenzite výstupných prúdov alebo rotácii búrok sú skôr malé.

Inými slovami – supercely budúcnosti nemusia byť dlhšie ani dynamicky odlišnejšie, ale ich sprievodné javy, najmä intenzívne zrážky a krupobitie, môžu byť výrazne silnejšie. Pre oblasť strednej Európy vrátane Slovenska to znamená, že hrozba silných konvekčných búrok v nasledujúcich desaťročiach porastie.

Zdroj: in-pocasi.cz