

Zmiznuté planéty slnečnej sústavy: vedci našli ich stopy v mesiacoch Jupitera a Uránu
Nová štúdia naznačuje, že slnečná sústava mala kedysi až šesť veľkých planét. Dve z nich boli podľa vedcov vymrštené preč a dnes sa unášajú v medzihviezdnom priestore.
Najkvalitnejšie teleskopy a ďalekohľady na trhu
Slnečná sústava mohla kedysi vyzerať úplne inak – vedci našli stopy po zmiznutých planétach
Dnes poznáme v našej slnečnej sústave osem planét, no nová štúdia naznačuje, že tak tomu nebolo vždy. Podľa vedcov mohli v ranom období slnečnej sústavy okolo vonkajších oblastí obiehať aj dve ďalšie obrovské planéty, ktoré neskôr definitívne zmizli v medzihviezdnom priestore.
Chaotickejšia minulosť
Vedci pomocou viac ako stovky počítačových simulácií skúmali, ako mohla slnečná sústava vyzerať v prvých desiatkach miliónov rokov svojej existencie. Zatiaľ čo dnes sa Jupiter, Saturn, Urán a Neptún pohybujú po stabilných dráhach, modely naznačujú, že na začiatku bolo všetko oveľa chaotickejšie – obrie planéty si navzájom menili polohy a gravitačne sa „strkali", zatiaľ čo okolo nich krúžilo množstvo menších telies.
Časť simulácií ukázala, že popri dnešných štyroch obrích planétach mohli existovať ešte jedna až dve navyše, pravdepodobne ľadové obry podobné Uránu alebo Neptúnu.
Kľúčovú stopu poskytli mesiace Jupitera
Vedci sa nezamerali priamo na hľadanie zmiznutých planét, ale skúmali „odtlačky", ktoré mohli zanechať v dnešnej podobe slnečnej sústavy. Prekvapivo dôležitú úlohu tu zohrali najznámejšie mesiace Jupitera – Io, Európa a Ganymed – ktoré sa dnes pohybujú v pozoruhodne presnej gravitačnej rovnováhe. Ide o mimoriadne citlivý systém: keby v minulosti okolo Jupitera vládol príliš veľký chaos, táto rovnováha by sa už dávno rozpadla.
Počítačové modely ukázali, že táto rovnováha mohla prežiť najskôr vtedy, ak v slnečnej sústave kedysi obiehalo šesť veľkých planét namiesto štyroch. Dve navyše boli pravdepodobne ľadoví obri, ktorí sa istý čas gravitačne ovplyvňovali s ostatnými planétami, až kým nedostali taký silný „kopanec", že sa napokon vymanili z gravitačného vplyvu Slnka.
Mesiace Uránu na tom boli horšie
Kým mesiace Jupitera prežili toto obdobie relatívne bez úhony, v okolí Uránu sa dialo niečo úplne iné. Podľa vedcov mohla gravitácia putujúcich planét destabilizovať mesiace Uránu – niektoré sa mohli navzájom zraziť, čiastočne rozpadnúť a ich hmota sa mohla znovu spojiť. Práve toto by mohlo vysvetľovať, prečo jeden z neobvyklých mesiacov Uránu, Miranda, obsahuje oveľa viac ľadu než ostatné mesiace.
Vyhodené zo slnečnej sústavy
Podľa vedcov sa dodatočné planéty ocitli v neustálom gravitačnom „pingpongu" medzi Jupiterom, Saturnom, Uránom a Neptúnom. Po čase dostali taký silný impulz, že jednoducho opustili slnečnú sústavu.
Inými slovami – planéty, ktoré kedysi obiehali okolo Slnka, sa dnes možno osamelo unášajú niekde v medzihviezdnom priestore.
Stále veľa otáznikov
Vedci zatiaľ s istotou nevedia, či skutočne existovala jedna alebo dve zmiznuté planéty – modely ukazujú viacero možných scenárov. Čoraz pravdepodobnejšie sa však zdá, že rané dejiny slnečnej sústavy boli oveľa divokejšie a búrlivejšie, než sa doteraz predpokladalo.
Zdroj: nasa.gov



