Meteocunami postrašilo Chorvátsko: more sa v Stari Grade na Hvare zdvihlo a vzápätí prudko ustúpilo

Video zo Stari Gradu na Hvare, na ktorom je vidieť, ako more zaplavuje nábrežie a následne sa prudko sťahuje, môžete pozrieť tu:

Video, ktoré v uplynulých dňoch obletelo internet, zachytáva neobvyklý a desivý prírodný úkaz na chorvátskom pobreží — takzvané meteocunami. Na zábere je vidieť, ako more v Stari Grade na ostrove Hvar najprv zaplavuje nábrežie a o pár minút sa prudko sťahuje späť, pričom uviaznuté lode sa takmer dotýkajú morského dna.

Čo sa stalo v stredu večer

V stredu (15. júla) večer zasiahol severný a stredný Jadran silný búrkový systém. Búrkové mraky sa počas popoludnia vytvorili nad severným Talianskom, kde miestami spôsobili prudké búrky s krupobitím – priemer ľadových zŕn dosahoval až osem centimetrov. Vietor sa neskôr preniesol nad Jadran, kde chorvátska meteorologická služba namerala nárazy vetra okolo 110 až 120 km/h.

Práve tieto rýchle zmeny atmosférického tlaku spôsobili, že sa hladina mora na viacerých miestach pobrežia začala nezvyčajne rýchlo meniť. Najdramatickejšie sa situácia vyvinula okolo 23. hodiny v Stari Grade na Hvare – teda presne v mieste, ktoré zachytáva spomínané video. Hladina mora sa tam najprv zdvihla o takmer 30 centimetrov nad bežnú úroveň a na nižšie položených miestach nábrežia siahala voda ľuďom až po kolená. Krátko na to sa však more prudko stiahlo a jeho hladina klesla približne o 60 centimetrov pod normálny stav. Následkom toho niekoľko pri móle uviazaných lodí doslova "sadlo" na dno, a turisti, ktorí sa v tom čase prechádzali po nábreží, v panike utekali od vody.

Podobný, hoci menej výrazný jav zaznamenali aj v Pule a v nižšie položených častiach Zadaru, kde more takisto na chvíľu vystúpilo z koryta.

Čo presne je meteocunami

Meteocunami je pobrežný vlnový jav, ktorý svojím priebehom pripomína klasické cunami vyvolané zemetrasením, jeho príčina je však úplne iná. Kým "pravé" cunami vznikajú v dôsledku seizmickej aktivity – zemetrasení, sopečných výbuchov alebo podmorských zosuvov –, meteocunami spúšťajú rýchle zmeny atmosférického tlaku spojené s búrkovými systémami.

Zjednodušene povedané: keď sa nad morom pohybuje tlaková vlna približne rovnakou rýchlosťou ako dlhá vlna v plytkej vode, dochádza k rezonancii a energia sa prenáša na hladinu mora. Efekt sa najviac prejaví práve v plytkých, dlhých a úzkych zálivoch, ktoré sú otvorené v smere, odkiaľ vlna prichádza – presne taká je aj konfigurácia zálivu v Stari Grade.

Na Jadrane je tento jav známy už dlho a miestni ho nazývajú "šćiga". Okrem Jadranu sa podobný úkaz vyskytuje aj pri Baleárskych ostrovoch (tam ho poznajú pod názvom "rissaga"), ako aj pri amerických Veľkých jazerách či v Mexickom zálive.

Hoci sú meteocunami spravidla podstatne menšie ako cunami vyvolané zemetrasením, v uzavretých zálivoch a prístavoch dokážu spôsobiť vážne miestne škody, záplavy aj silné prúdy. Podľa dostupných záznamov najsilnejšie meteocunami na Jadrane zasiahlo prístavné mesto Vela Luka na ostrove Korčula 21. júna 1978, keď si vlna vysoká približne šesť metrov vyžiadala rozsiahle škody.

Búrky spôsobili problémy aj inde

Búrkový systém, ktorý stál za meteocunami, spôsobil v stredu večer problémy na viacerých miestach chorvátskeho pobrežia. V Zadare museli hasiči zasahovať pri viacerých padnutých stromoch a pri preklopenej plachetnici priamo na nábreží. Silný vietor a krúpy skomplikovali aj priebeh Pulského filmového festivalu, kde organizátori museli preložiť plánovanú projekciu.